Mohli by sme celé leto
ležať pod machovou pokrývkou
a sčitovať hviezdy
čítajúc pri tom prekliatych básnikov

Potom si upliesť posteľ z margarét
a milovať sa v duchovnej rovine
dosiahnuc orgazmus fyzického kontaktu
a potom zabudnúť
na kôru stromov na ktoré sme šplhali

V júli by sme mohli tri hodiny cestovať
do najbližšej dediny
a vytvarovať si kamenný domec z dreva
a spať tam na nepravej kožušine

August bude upršaný a každý jeden deň
chcem s tebou chytať tie kvapky do sít na cestoviny
aby sme si ich mohli uvariť na večeru
a vypiť to z imaginárnych mís
nezabúdaj, že pijeme na ex
až do dna
ide predsa o naše leto

A keď začne september
a slnko si oblečie svoj károvaný sveter z mrakov
prosím
skry našu posteľ z kvetov,
náš domec,
naše misy,
nás dážď,
skry stromy,
ochraňuj to, čo som ti venovala
(srdce, ak nevieš)
a ja uchovám to tvoje.

Navrhujem, aby sme potom celú jeseň
zimu
a jar
len čakali na ďalšie leto.

 Blog
Komentuj
 fotka
krvaaa  13. 12. 2010 20:16
Ty môžeš napísať hocičo a stále to bude rovnako úžasné *očarenie*
 fotka
omeleta  14. 12. 2010 16:37
ja som ti sem len chcela niečo napísať.

to ako úžasne píšeš.

počkať?!

ty to už musíš vedieť.



*závisť*

taká dobroprajná disappointed:nie,to len ťa chcem oklamať )
 fotka
lolitahaze  17. 12. 2010 14:34
napísala si báseň, ktorú som istým spôsobom prežila..nádherná..
Napíš svoj komentár