Malá slza

Len jedna malá slza zvládla ujsť, kým jej to veľká ruka stihla zatrhnúť a aj tak sa zrazu cítim taká bezbranná, odhalená..

Ľudia sa pozerali, ale nie s ľútosťou, ani nie so skrytým výsmechom či so škodoradosťou, horšie, oveľa horšie.. S ľahostajnosťou.

Každý sa ponáhľal do vyhriatej obývačky k deťom, ktoré možno nezvládajú školu, či sa trápia a k manželke či manželovi, ktorých cez deň aspoň stokrát podviedli v myšlienkach, tam s čašníkom, tam so sekretárkou, tam so šoférom, s náhodnými okoloidúcimi a teraz sa ponáhľajú do teplého náručia, ktoré nič nevyčíta a o ničom nevie..

Mali by sme mať právo vidieť ľuďom do hláv, mali by sme vidieť pod to pozlátko, pod tú falošnú masku plnú nacvičených úsmevov a tradične zaužívaných klamstiev o rodine a práci či škole a všetkom, na čo by mohla prísť reč..

Žijeme vo svete plnom mamonárov a pokrytcov, neštítiacich sa nechutne šplhať po chrbtoch ostatných za neexistujúcim obdivom či úspechom.. Veď na konci našej cesty sme si aj tak všetci rovní, vysoké konto či závratne stúpajúca kariéra je aj tak na dve veci..

Ale nie, ľudia zabúdajú na vôňu jarného vzduchu, na zvuk smiechu milovanej osoby, na dôležitosť lásky a priateľstva a na to, ako niekedy veľké veci strácajú zmysel popri drobných a jednoduchých..

Zabúdajú na všetko, čo pokladám za dôležité a prichádza čas, keď aj mňa sa o nejaký čas bude týkať takýto život... Naozaj chcem a musím skončiť takto?

Ak nás niekto, kto nás má pod palcom, naozaj sleduje a počúva, tak prosím, daj, aby tá jedna malá slza ušla za napraviteľné..




Dnes som potrebovala dostať zo seba von kopec pocitov... Nie je to správnou formou, ani správnymi slovami, dokonca ani len téma a myšlienka tohto celého nie je presne TO, čo som potrebovala napísať... Ale sú to jediné slová ktoré zo mňa vyšli, tak to sem dám, hádam tí, ktorí vidia pod povrch, nájdu čo treba...

 Vyznanie

3 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu