Tam medzi štyroma stenami v hustom šere a tónoch tichej melódie, tisickrat umocňujúcej túto extazu.
Od okamihu pravdy alebo úplnej faloše? delia ju milimere...nebezpečne krátke a neskutočne kruto vzdialené.
Zlomky sekúnd dlhé ako večnosť...súdia ju, ničia ju, napĺňajú pulzujúcim šťastim, či obyčajným chemickým adrenalínom vlievajúcim sa do rýchleho toku krvi...?
Pohľad, zapichnutý v jedinom bode predsa skĺza do uplneho pomätenia sa...
Myseľ ktorá nemyslí, dokáže len vnimať, miliónkrát intenzívnejšie ako kedykoľvek predtým.
Zatvára oči, cíti vôňu....necháva sa unášať a napokon padá do záhuby, do Temnotinho točiacého sa víru ...
Letme dotyky páliace na koži...vábia ju, prinášajú kŕdeľ myšlienok nevyjadriteľných slovami...sú to iba samé otázniky
------------ZLOM ---------- slovo tisíckrát skloňované
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár