Nikto ma nikdy neobjímal ako ty. Tak, akoby to bolo poslednýkrát. Až tak naliehavo. V dnešnú noc som učila takto objímať môj vankúš. Chcela som, aby pocítil, aké to je, keď niekto objíma ako ty a čakala som, čo bude. Bol prítulný, ale neobjal ma. Bola som s ním sama.
Nikdy som nepočula obyčajnú otázku "Čo je?" vypovedanú takým neobyčajne jemným hlasom a bez naliehania odpovedať na ňu. Chcem, aby si mi to znova hovoril, ja by som......... chcem, aby si sa mi pri tom pozeral do očí cez tvoje pekné mihalnice. Tak, ako to bolo prvýkrát........ aby si vzal moju ruku do svojej a ja sa budem usmievať nad tvojími obhryzenými nechtami. Budeš ma bozkávať na krku a hovoriť mi, že voniam ako škorica. Nič svetoborné, ale dotaraz som sa nikdy tak nepotešila žiadnemu inému prirovaniu. Je pre mňa lahodné všetko, čo mi hovoríš.
Budeš zase iba môj. Len dokedy...
Keď k tebe prídem, budem strapatá a oblečiem si tú bledošedú bundu, v ktorej si ma nevidel. Poviem ti: Please don´t say you´re sorry. Sama neviem prečo.
Znova ma tak silno objím.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
antifunebracka
7. 11.novembra 2011 16:17
ok
2
Si veľmi neprístupná! Kto teba dievča porozumie?
Ale pekne si to napísala !
Ale pekne si to napísala !
Napíš svoj komentár