Tvojho bytia, pretože si už dávno stratila to, čo si mala
Stratila si seba
Svoj svet
Svoj dôvod na smiech
V okne vidíš svoj odraz
Žena bez snov
bez duše
so stratenou cudnosťou
len schránka bez listu
bez akéhokoľvek odkazu
Prší – dážď – to je to,
čo si vždy milovala
ale dnes nedokážeš otvoriť oči
nemáš síl vkročiť tam
nemáš silu užiť si život aký je
Vzali ti aj to posledné, čo si v sebe mala
to posledné, čo ti ostávalo
bez upozornenia ťa zaviedli tam,
kde si nikdy nechcela byť
i keď si o tom písala
z hĺbky tvojej duše,
ktorá predpovedala tvoj pád
Prišiel nečakane,
v najväčšom naplnení tvojej duše
len ju prepichol a nadýchol sa
vysal život a spôsobil prázdnotu
už si nevyberáš ľudí, situácie, ktoré ťa stretajú
nechávaš všetko na nich, čo urobia,
poddávaš sa všetkému čo príde
bez ohľadu na seba, na svoju dušu
na svoju čistotu.
Bez ohľadu na pohľad
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár