Lu okolo seba iba omotala uterák - tak sa tešila, až oznámi tú novinu Marcovi, že sa jej ani nechcelo obliekať – a rýchlo vybehla z kúpeľne.
„Obed bude za chvíľu, len ešte musíš...“ keď videl, že Lu pred ním poskakuje ako najatá iba v osuške, odmlčal sa a nechápavo zdvihol obočie. „Si v pohode?“ Spýtal sa.
„Áno!“ Zvýskla. Trochu sa ukľudnila a zadýchaná zo seba dostala: „Maia mi volala, že jej Peter volal, či nechceme ísť na stanovačku, dnes. Zajtra alebo v pondelok sa vrátime,“ vrhla naňho psí pohľad. „Prosím, prosím, prosíííím,“ pred nosom mu mávala rukami zopätými ako pri modlitbe.
Marco sa zasmial. „Si si istá, že je to dobrý nápad pri tom všetkom, čo sa deje?“ Položil jej otázku, ale vyzeral, že hneď, ako mu Lu odpovie, bude súhlasiť.
„Áno, som! No tak, Marco, nebuď moja mama. Potrebujeme rozptýlenie,“ zamykala na neho obočím. Marco ju ešte takúto nevidel, ale veľmi sa mu to páčilo. Prikývol.
„Dobre,“ rozhodil rukami, akoby mu nedala inú možnosť, ale Lu veľmi dobre vedela, že tam chce ísť rovnako ako ona. No, možno o trochu menej, ale aj tak tam chcel ísť. „Ešte jedna otázka,“ zastavil ju, kým sa stihla zvrtnúť a rozbehnúť sa späť do kúpeľne, kde zanechala mobil. Lu sa k nemu zvedavo obrátila. „Kto je Peter?“ spýtal sa so žiarlivým podtónom. Schuti sa zasmiala.

„Áno, áno, ánoooo,“ pišťali Maia a Lu do mobilu ako najaté. Marco, ktorý sedel pri nej na záchodovej doske sa len chytal za hlavu. Zrejme počul piskot aj z druhej strany linky.
„O tretej sa vyráža. Ideme Petrovou dodávkou,“ oznámila Maia po chvíli, keď sa im podarilo ukľudniť sa.
„A kam sa to vlastne ide?“ Spýtala sa Lu, ale bolo jej to vlastne takmer jedno. Hlavne že idú.
„Volá sa to Diablov očistec. Ale v skutočnosti je to nádherná čistinka s jazierkom. Pozerala som to na internete,“ ubezpečila ju Maia.
Lu sa plesla dlaňou po čele. „Znova čistinka?“ Spýtala sa naoko znechutene a podráždene. Maia ju ale prekukla a zasmiala sa.
„Áno. A keď sa ti nepáči, zoberieme Marca a pôjdeme bez teba,“ vyhrážala sa jej Maia.
„Páči, veľmi moc. Tak, ako sa mi ešte nikdy nič nepáčilo! Ideme sa zbaliť. Stretneme sa pred Petrovým činžiakom,“ zaspievala Lu do telefónu a nadšene zložila.

Najskôr si veci zbalila Lu. Do veľkého cestovného ruksaku si zbalila všetko dôležité, čo len človek, ktorý ide stanovať potrebuje (hlavne repelent) a potom sa premiestnili Marcovým autom k nemu a Lu mu pomohla zbaliť sa. Potom sa viezli k činžiaku, kde Peter býval. Lu ho celú cestu navigovala, pretože Marco sa s Petrom ešte nikdy nestretol.
Keď tam dorazili, všetci už stáli pri dodávke a čakali na nich. Lu vyskočila z auta a zvítala sa s Petrom a Cindy. Párkrát sa s ňou stretla, ale aj tak si ju veľmi obľúbila. Cindy bolo nízke, blonďavé hnedooké dievča a Peter ju nadovšetko miloval. Keď videla, ako majetnícky ju objíma okolo pása zahanbila sa za svoju myšlienku zo včera, že by sa k sebe s Maiou hodili.
Potom sa zoznámili Marco s Petrom a na prvý pohľad bolo vidieť, že si padli do oka. Ešte ani nenastúpili do dodávky a nenaštarovali a už sa rozprávali o všelijakých chalanských veciach.
A baby za nimi nezaostávali.

 Vymyslený príbeh
Komentuj
Napíš svoj komentár