Veru. S nostalgiou som si na stretávke, ktorú som mal vlani o takomto čase v krátkosti zaspomínal na naše zlaté stredoškolské časy. Najmä na situáciu, keď som sťatý pod obraz boží nakoniec v noci šiel domov, a ani neviem ako som prišiel celkom úspešne do cieľa. Fakt neviem. Nádherné spomienky na to, čo bolo, so super úžasnými mojimi spolužiakmi, ktorí skutočne už mali názory omnoho kvalitnejšie a reálnejšie. Cieľom môjho blogu nie je vôbec, ako som to v nejakých pár článkov dozadu azda napísal, zosmiešniť nejako školstvo, ale práve naopak. Ponúknuť nejakú možnosť, alternatívu, ako ho zlepšiť, a konečne prestať raz a navždy teoretizovať za katedrou, keď to fakt nikoho nebaví. Učitelia by si tiež mali vykonať akúsi sebareflexiu nad sebou.
Keď som bol ešte v škole, nikdy som sa nezamýšľal reálne, čo sa stane v tom okamihu, keď sám definitívne zavriem brány školy, a vhupnem do trošku odlišného sveta. Skutočne až príliš naivne som si myslel, že po škole bude život taký, aký nám ho farebne vykreslili učitelia, čo nám tlačili nezmysly do hlavy, a ako som si ho postupne ideálne osvojoval. Áno, treba sa svedomito a poctivo vzdelávať, učiť sa, aby sme v živote veľa dosiahli. Žiaľ, najhoršie, najsmutnejšie na tomto všetkom je fakt, že dnešná doba vôbec nepraje intelektuálom, ktorý svojim dôvtipom ďaleko prevýšia hocijakého akože vyššie postaveného človeka, ktorý môže byť dutý ako bambus, ako vagón tupých korčúľ. Vôbec ich neurážam, a bol by som rád, keby dáky pán učiteľ sa mi tu na blogu konštruktívne ozval, rád by som ho vyzval na verejnú konfrontáciu.
Počul som, že zase učitelia štrajkujú. Nechcem sa do toho starať, ale rád by som len akosi konštruktívne vyjadril moje osobné stanovisko. Nechápem vás!! Nechápem, o čom všetkom je tento štrajk. Vraj za vyššie platy. Dúfam, že si ten čas nejakým spôsobom aj spravodlivo nadrobíte, tak ako sa to deje v iných robotách. Neviem či si dostatočne uvedomujete, ale sú ľudia, ktorí zarábajú omnoho menej, a vykonávajú prácu omnoho dlhšie, než vy. Nechcem byť veľmi drzý, ale toto ma naozaj dojalo.
Nevážite si svoje povolanie, ktoré vykonávate často nasurovo, a ešte sa neštítite vraj štrajkovať. Odporučil by som vám zmenu zamestnania, kde by ste pravdepodobne prišli na inšie myšlienky, než tie paranoidné predstavy o ideálnych žiakoch, ktorí na chodbách školy podľa vás by sa mali správať ako v nejakom kartuziánskom kláštore.
Zvyšujú si ego nezmyselnými poznámkami a zastrašovaním žiakov. Žiaľ, keď sa tak obzriem dozadu zisťujem, že je úplne jedno, ako kvalitne som sa učil či už na základnej, či už na strednej, alebo na vysokej. Moje bohaté skúsenosti ma doviedli k originálnemu vlastnému presvedčeniu, že múdrosť ti peniaze nijako nezarobí, pokiaľ nie som dokonalý špekulant. Áno, špekulant. Nič inšie mi nenapadá ako toto slovo.
Pamätám sa, keď na strednej na jednom ekonomickom predmete, sme sa učili čo to o podnikaní. Samozrejme, reálne sme všetci vtedy boli z tých ekonomicko - účtovníckych, teoretických táraninách poriadne vymletí, ale bolo to celkom pekné obdobie. Viem dobre, že pán profesor, ktorého som mal veľmi rád, jeden z mojich naj profesorov, ale nemal asi ani šajnu o tom, čo nám vykladal. Mal som proste taký pocit. Až kým som v realite, na vlastnej koži, po nazbieraných cenných skúsenostiach nezistil, o čo vlastne len všetko ide. Áno, cieľom podnikania je zisk. To slovo má, poviem to, žiaľ, mnohoraké podoby dneška.
Napríklad to, že niekde pracujete, a dostanete mzdu, pri ktorej neviete, či sa máte smiať alebo plakať. Alebo chodíte od dverí k dverám prosíkať sa za nejakú ponižujúcu činnosť len preto, aby ste si zarobili zopár eur, keď máte oveľa naviac, avšak známosti pravda niektorých vysokopostavených robia svoje. Veď to je hanba tomuto štátu! Veľká hanba! Na toto sme sa dobre učili v škole, aby vďaka ekonomickej kríze sme nevedeli čí sme? Stačí keď sa nepoznáte s dôležitou osobu, a je to v ťahu. Stačí, keď ste vlastne neznámy umelec, a všetka vaša snaha padá na takzvanom konkurze vopred vybratých účastníkov. Pre tých menej zainteresovaných len vopred oboznamujem, že áno, toto sa naozaj deje.
Fascinuje ma, ako sa niektorým nechce ani prstom pohnúť, a pritom nemajú ani na slanú vodu. Fascinuje ma, ako majú akože taký pokojný život, a ich celodennou starosťou je, do ktorej kaviarničke si pôjdu vopred rezervovať miesto. Skadiaľ majú na to peniaze. Som uveličený, ako keď odbehnem z práce, dobre, nerobím niečo veľmi extra, ale je bežný pracovný čas, a sú plné reštaurácie, plné kaviarne, cukrárne.
Áno, ako hovorí ten vtip. Fascinuje ma na živote tá rôznorodosť, keď každý deň ťa vytočí niekto iný. Keď som bol na strednej škole, môžem povedať, že mám veľmi pekné spomienky, a moje štúdium bolo niečo ako spanilá jazda na novej er osmičke.
Už by som azda mal aj končiť blog. Len zopár slov by som chcel preto povedať. Ak mám zhodnotiť, čo som prežil na škole... Bolo to skutočne nádherné obdobie. Neuveriteľne ľahko sa mi učilo, ale ani v päte mi vtedy ešte samozrejme nenapadlo, že žiaľ, v tomto svete, v tejto dobe vedomosti nie sú to, čo by malo byť postavené na piedestál hodnôt. Že hodnotný človek nie je ten, kto je múdry, ale ten, ktorý je prefíkanejší, a ktorý prvý príde ku korytu a berie, čo mu sily stačia. Žiaľ, je to tak.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
je to zle na Slovensku a mám obavu, že po Novom roku to bude ešte horšie, ľudia stratia trpezlivosť a začňú mohutné nepokoje ......filip
Napíš svoj komentár
je to vsak len dalsi "aka gorili" proces.. ktory neponuka riesenia, len ukazuje problemy