Hodinky,hodinky,kde sakra mám hodinky ? A vždy keď ich ráno nakoniec nájdem, čas mi vždy ukazuje viac, ako mi ukazoval kedysi. Albert by to asi pokladal za nemožné, ale verím, že mnohí z nás trpia týmto podobným pocitom. A dosť často.

Všetko je relatívne. Správne. Tým pádom keď je stanovená určitá veličina času a určitý počet možností, všetko by sa malo stíhať ( podľa toho , aké tie možnosti sú.) Keď je stanovená rovnaká časová veličina, lebo tá je vraj nemenná, ale možností je milión 500 , nastáva problém, lebo logicky z toho vyplýva, že to asi nebude zrealizovateľné. Vás žalúdok má obmedzenú kapacitu, preto nemôžete zjesť všetkých 12 koláčov naraz, napriek tomu , že vaša babka je geniálny vypekač a vy si môžete vybrať ktorýkoľvek. Namiesto toho nastáva ten krásny úkaz - vyberiete si ten, ktorý považujete za najlepší. A v tomto krátkom princípe je zhrnutý celý problém dnešnej doby, s ktorým si ľudské kompjutre nevedia poradiť.
Lebo :
1. vybrali ste si ten najlepší koláč(keby máme žalúdky tura domáceho, nevedeli by ste si ho tak vychutnať, keďže by sa váš tráviaci trakt zabával do polhodiny so všetkými dvanástimi delikatesami )
2. ujde sa aj ostatnými, ktorí majú radi úplne niečo iné a nájdu to tam, nikto im to nezje, lebo už dostal svoje

Ľudia v dnešnej dobe majú problém s rozhodovaním , čo je pre nich naozaj to pravé, lebo majú možnosť byť všetkým. Nechcem tu nejako obmedzovať slobody alebo čokoľvek podobné...ale táto nerozhodnosť je pochopiteľná. Keď mal človek obmedzenejšie možnosti, ľahšie sa na niečo zameral a pritom zotrval, podal lepší výkon a bol odbornejší. Bolo zodpovedné riešenie nechávať si zadné vrátka otvorené, ale dnes je tých vrát akosi príveľa, a človek namiesto toho ,aby sa sústredil na to, čo robí, nevie, ktoré vráta si skôr vybrať. Lebo veď dnes už v podstate na ničom nezáleži, keď sa niečo stane, vždy je iná možnosť. Je to síce skvelé, ale ľudia to začali zas podľa mňa pojímať trochu extrémne, a všetko odsúdia s tým, že to asi nebude pre nich. A tieto závery robia bez toho, aby k niečomu naozaj trochu bližšie pričuchli.

Na ničom nezáleží, treba žiť, treba si užívať na 120 %, live fást, die young. Akože áno, ale takto sa nedá dožiť 120 rokov. A veci či ciele, na ktorých vám záleží, nedosiahnete za deň . A keďže veta - ži tak , akoby si zajtra mal umrieť - tiež nabrala na intenzite, človek sa ťažšie púšťa do vecí, na ktorých treba pracovať dlhodobo a vyžadujú viac sústredenia. A nie je práve toto strojcom kvality ?

Treba si užívať života plnými dúškami, ale treba sa aj napriek tomu vedieť zaprieť a postaviť sa za to, čo človek chce naozaj. Nepriklánať sa extrémne ani k jednej ani k druhej strane. Zvažovanie a vyváženosť sú cestou k dokonalosti. V prípade nesúhlasu čakám na vaše alternatívne návrhy.

 Úvaha
Komentuj
Napíš svoj komentár