Je to zvláštne. Ale príjemne zvláštne. Opäť je začiatok novembra, jesenná nostalgia už dávno klope na dvere a úsmevy sa z tvárí čoraz viac a viac vytrácajú. To, že tunajší obyvatelia sú na ne asi v každej ročnej dobe trochu skúpi, teraz nebudeme brať do úvahy.
Mám rada toto obdobie, aj keď pre mňa osobne vždy bolo jedno z najkontroverznejších. Predsa len, začiatok školy, znova učenie, znova ranné vstávanie, teplé dni pomaly naberajú chladnejší a farebnejší šat...no v tomto období zdanlivej monotónnosti je predsa len čosi výnimočné. Niekto mi môže kontrovať, že emocionálne búrkové obdobie zvyčajne prichádza v letných mesiacoch, no ja verím, že pre mnohých je to práve teraz. Také to skutočné, keď letné lásky padnú ako lístie zo stromov a ukážu sa vo svojich pravých farbách.
Homeopatici a psychiatri určite toto obdobie milujú tiež, no na to teraz nechcem poukazovať. Je to obdobie, keď emócie majú najväčšiu intenzitu, keď líca vyšľahané prvým ľadovým vetrom bývajú najčastejšie zmáčané slzami, keď žezlo smútku a ľahkých depresií preberá kontrolu aj nad silnejšími dušami. A väčšinou namiesto vrúcneho objatia, ktoré ľudská bytosť v tom momente považuje za jediný účinný liek, vás objíma pocit samoty. Väčšinou, lebo človeku niekto chýba, niekto, kto je ďaleko, niekto, s kým by ste momentálne chceli míňať čas a nepovažovali ho za minutý. Ale najhorší pocit je, keď vám nemá kto chýbať. Mne už má.
A je to úžasný pocit. Minulý rok som sa prechádzala nevľúdnymi ulicami hlavného mesta a pocit opustenosti bol na maxime. Dnes, keď mi je smutno, ma to tiež neteší, ale je to neporovnateľne iné. Ľudia v dnešnej dobe kariéristov nechcú nadväzovať silnejšie vzťahy, stavajú na bezpečnú povrchnosť a spoliehajú sa na nízku emocionálnu daň, ktorú by museli v prípade zlyhania platiť. Lenže.
Každá ľudská bytosť má emócie dané. Emócie toľko milované či nenávidené, a či chce či nechce, nikdy sa mu nepodarí ich úplne eliminovať. Preto si osobne myslím, že pocit samoty raz dostihne aj toho najväčšieho businessmana, kúpajúceho sa vo vodopádoch pomyselných hodnôt, vytlačených na kusoch papiera. Toho, ktorý si myslí, že nepotrebuje nikoho na svete a je šťastný a sebestačný. Lenže človek je tvor sociálny či chce či nechce. Preto si vážte, že vám má kto chýbať. A mali by ste chcieť, aby vám niekto chýbal. Teraz mi možno neveríte, ale pocit, že nemáte chýbať komu, je tisíckrát horší ako ten, keď niekto chýba vám. Áno, možno to niektorí považujú za vlastnú emocionálnu ruletu, ale risk je zisk, a najsilnejší hráči vedia (prípadne sa naučia), ako vyhrať. Ale len vtedy, keď vstúpia do hry.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.