oddáva sa citovým vnemom
Úzkostlivo trhá svojej cti posledné zvyšky
zahadzuje do dialky všetkú pokoru
ked padá z výšky
Rozmazaný obraz vtahujúci do svojho
zmeteného sveta
kde bez života žije sa
vydýchnutím prázdneho prázdna
ked líha si a túži opustit
to skazené telo blázna
V tme zjavujúce sa obrysy
z ničoho nič na tom závislý
Posadnuté telo umriet by chcelo
Sužuje sa, zranuje sa
v kúte schúlené
so zbranou v pevnom zovretí
Počuje hlas vlastnej duše v horlivom povetrí
Jazykom neznámym kričí prosby
Tá zvláštna vona citovej hrozby
Uzamknuto v zovretí života žialu
Pometene blúzni, tackavo blúdi
v uličkách hlučného davu
Občas sa budí počas z výšky pádu
Bojuje s vlastným telom
a
oddáva sa citovým vnemom
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
krampus
16. 1.januára 2010 14:00
Musím uznať,že máš talent.A keď to uznám ja ako rodený kritik,tak to o niečom už vypovedá.
Napíš svoj komentár