Akonáhle potvora docválala k Helle, rozplynula sa ... hrôza je len to, čo je nepoznané ... no to čo vidíš je nakoneic vždy len preľud tvojej fantázie ... vytratila sa tma aj chlad ,vlákna v žiarovkách sa opäť rozsvietili ... pískanie v tvojej izbe a tenké hlásky sa tiež stiahli ... ostali len pootvorené dvere .. a za nimi číhali tie tiene a potvory .. boli tam kam patrili .. za Dverami .. za Bránou ...

vďaka Kahunovi sa už nebojím tmy :)