Podľa mňa to zločin je... Nie voči zákonu, ale voči samému sebe. Človek si často ani neuvedomí, že má dve JA. A keď na to konečne príde, nevie už, ktoré z nich je to pravé, prípadne, ktoré z nich chce, aby tým pravým bolo.
Aj ja som mala takéto druhé JA. Volalo sa Sajuri. Bolo za ním občas pár čísel, no tie nie sú podstatné. Cez toto meno som spoznávala ľudí, nachádzala priateľov, zabávala sa, žila som ním. Až sa z mena stala osoba. Druhá osoba v mojom tele. Nevedela som, že tam je. Prepínala sa automaticky, keď som zapla počítač. Prostredníctvom jej som bola skoro stále šťastná. Nenudila som sa. Nebola som však na nej ani závislá, aspoň nič nenasvedčovalo tomu, že by to tak bolo. Chodila som normálne von s reálnymi kamarátmi, nemala som problém ostať týždeň bez internetu...
Všetko sa zmenilo, keď som spoznala jedného skvelého chlapca. Bol naozaj úžasný. Nikdy by som nepovedala, že sa dá cez internet zamilovať, no mojou súčasťou už bola aj Sajuri a internet bol jej celým svetom. Prečo by sa nemohol niekto vo svete, v ktorom žije, zamilovať do niekoho iného žijúceho v tom istom svete, však?
Písali sme si spolu stále častejšie. Začala som menej chodiť von. Mohla som síce stále byť týždeň bez počítača, no musela som s ním komunikovať aspoň prostredníctvom SMS. Pochopiteľne som mala vyššie účty za telefón, no netrápilo ma to. Všetko bolo skvelé. Bola som šťastnejšia ako kedykoľvek predtým.
Avšak ako čas plynul, stále viac som túžila po stretnutí. A tu sa objavil problém. Čo ak sa mu nebudem páčiť? Predsa len internet nie je skutočnosť... Keď nemáme osobný kontakt, môžem premyslieť, čo poviem, nemusím okamžite reagovať. Možno si v reálnom svete po chvíli ani nebudeme mať čo povedať... Ale keď ja ho tak milujem. Potrebujem ho jednoducho vidieť!
Dohodli sme sa teda na stretnutí. Ako sa však približovalo, bola som stále nervóznejšia a to sa odrážalo aj na konverzácií s ním. On bol odrazu tiež iný. Jednoducho všetko sa začala kaziť. Nič už nebolo ako predtým. Hádali sme sa. Ani zďaleka som už nemala pocit, že je mojou spriaznenou dušou.
Pri jednej z hádok, ktorá sa zároveň zdala byť tou poslednou, som mu povedala to, čo ma celý ten čas ťažilo. „Ty neľúbiš mňa! Ľúbiš Sajuri! A ja neľúbi teba, ale akéhosi Kubiiika! “ Ešte stále si pamätám, aká odmlka po týchto slovách nastala. Napokon napísal niečo, čo som skutočne ani trochu nečakala. Vraj chápe moje obavy a tiež sa toho bojí... Ostala som ako obarená. Takže on nad tým tiež premýšľal... Možno sme si predsa len cez to všetko súdení...
Od toho momentu sme sa začali viac rozprávať na túto tému. Dokonca aj sami o sebe. Prinútila som sa zamyslieť nad otázkami: „Kto som ja? A kto Sajuri? “ Napísala som starým kamarátom a porozprávala sa s nimi o tom, ako som sa zmenila. Odrazu ma to všetko strašne mrzelo. Uzavrela som sa do sveta, do ktorého nepatrím a stala som sa niekým, kým nie som.
Nastal deň, keď sme sa mali stretnúť. Ešte sme si ale potrebovali pár vecí napísať a tak sme sa obaja stretli na Skype. Počas pomerne krátkeho rozhovoru s Kubiiikom sme sa dohodli, že od dnešného dňa sa začneme spoznávať odznovu. Budeme iba sami sebou a ak nebudeme takí, ako sme si predstavovali, vezmeme to ako fakt. Veď ja vlastne nie som Sajuri a on nie je Kubiiik.
O pár hodín som už stála na mieste stretnutia. Nervózne som sa obzerala. Prečo tu ešte nie je? Čo ak nepríde?
Vtedy som ho zbadala prichádzať. Musím priznať, že vyzeral ešte lepšie, ako na fotkách. Usmiala som sa a podala mu ruku. V tej chvíli som už vedela, že Sajuri viac nebudem potrebovať a s Kubiiikom si budem rozumieť viac ako som si kedy rozumela.
„Jana, teší ma...“
„Peter. Tiež ťa rád spoznávam...“
Vymyslený príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
1
kyuzo
10. 7.júla 2009 22:52
Pekny pribeh o tom co si mnohy z nas ani neuvedomuju mozno sa zda byt vyhodne mat na nete druhe ja , ale v niektorych pripadoch nas to druhe ja a aj ked tu sa to skoncilo dobre , stale plno ludi citi nieco k vytvorenym alteregam ci uz k svojim , alebo inym Vazne pekny Pribeh Yuinka , je nad cim sa zamyslat
2
Ja nemam druhe ja snazim sa pisat prve co ma napadne a prilis o veciach nerozmyslat Ale pribeh je to pekny, taky poucny
3
moja psychika je komplikovana, mam velke mnozstvo roznych obrannych mechanizmov svoje JA mam sice len jedno, ale roznym zrkadlenim jeho vlastnosti to vyzera tak, ze ich mam aspon 10 proste svetu zo seba ukazujem len to, co pri istej prilezitosti sa mi vidi vhodne.. da sa povedat, ze len 1 specialny clovek ma do mna full-access
Napíš svoj komentár