Ústa dieťaťa na bradavke:
všetka istota, čo práve teraz potrebuje.
Mlieko, ktoré je jedinou chuťou jedla,
ktorou ho svet obdaruje.
Okrem vlastných sĺz.
Rozorvaná plachta a krv presakuje.
Neviem čo mám spraviť, aby to prestalo.
Šepkám "Pomoc." a ticho je odpoveďou,
ktorou ma noc obdaruje.
Okrem chladu.
Sterilné neónové svetlo.
Pach alkoholu a muž bez domova.
Prosí ma o niečo?
Nepočujem.
Pliešok kovu do klobúka...
a vyhýbavý pohľad...
viac lásky mu nedarujem.
Okrem pocitu viny.
Prečo si nám vtedy
nasľuboval, že nás spasíš?
Zasial si smäd po zmysle
a zožneš niečo, čo neuhasíš.
Túlime sa k plastickým modlám
so srdciami chtivými lásky,
so zrkadla sklamaniami,
pozeráme na obrázky...
Prázdne ikony a
alegórie, čo vyjadrujú...
hlad.
Otec, matka, sestra, brat...
rodina je tekutá
alebo je z ľadu...
Priateľstvá sú dočasné dostredivé sily...
a lásky sú ochotou byť dovedna...
milovať,
kým nezačneme nenávidieť.
Takí opantaní...
tyraniou syntetického šťastia,
pozostávajúceho z absencie bolesti...
že sme sa stali jej otrokmi.
Toto je spasenie: anestéza.
Toto je kráľovstvo božie: Nákupné centrum.
Pastieri sú za kulisami.
Ovečky sú obecenstvom.
Ohrádka je to mŕtve predstavenie...
Ústa dieťaťa fľaši.
Pevné prsia matky.
Vitaj v nákupnom centre.
Čaká ťa anestéza.
Krv presakuje.
Krv presakuje.
Krv presakuje.
Krv presakuje...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
phantasia
8. 4.apríla 2014 17:47
Lajk it.
Napíš svoj komentár