Mám sa teraz zabiť, že sa mi nie vždy chce smiať a blázniť?! Neznášam to tvoje, usmej sa, ktoré opakuješ aspoň každých päť minút. Proste sa mi niekedy nechce. Všetci mi hovoria, že ma máš rád. A čo? Mám svojmu Ja rozkázať, aby to tak bolo aj u mňa? Proste to tak nie je. Porozprávam sa s tebou, zasmejem, keď sa mi chce. Ale mať ťa tak rada nedokážem, nechcem, nesedíš mi. Pcha. Hovorte si koľko chcete, že som povrchná. Áno, som! A? Vždy každému dopredu poviem, aká som. Som mrcha. Viem riadne ublížiť a potom cítim ešte radosť. Škodoradosť. Poviem to vždy. Je to moja druhá veta, hneď po tom, ako sa s ľuďmi zoznámim.

Najviac neznášam, keď niekto povie, že ma chce celú a potom o pár dní už mi nadáva, aká som. A teraz čo, zlato? Upozorňovala som ťa. Proste smola. Kto ti káže sa tu so mnou rozprávať. Ahoj, maj sa. Tak choď preč, keď ti niečo vadí. Ak si myslíš, že sa za tebou budem plaziť...zabudni. To si radšej odseknem obe ruky. Som jednoducho taká. Nevnucujem sa, odsudzujem skôr ako poznám, ale aspoň neklamem. Poviem to na rovinu. A nezaujíma ma, čo sa potom deje. Tvoje rozhodnutie. Ak získam do svojho života niekoho, ako ja. Kto vie, kedy má byť ticho, kedy ma objať, kedy rozprávať, som len rada a keď nie..no hádam sa preto nepôjdem hádzať o zem.

(Výlev frustrovanej mladej, namyslenej a povrchnej mrchy. A čo ako teraz?..mám sa poskladať?..)

 Pseudoblog
Komentuj
 fotka
kvapalinka  21. 6. 2008 12:25
Vitaj v klube
 fotka
jogurtovakultura  21. 6. 2008 13:49
je to ten najvacsi alibizmus "som ti to hovorila, ze som mrcha" .

nechces sa menit a tym ublizis este mnohym ludom.

myslis, ze ked si vôkol seba postavís bariéru ochranis samu seba.

lenze sa tym aj o vela pripravis.

zjavne ta to nezaujima.a tento koment je plne zbytocny.ale kiežby to tak nebolo
 fotka
-veronka-  21. 6. 2008 13:56
Jogurtovakultura: Bud som nepochopila ja alebo ty. Neber to tak tragicky. Mam priatelov, ktorych mam moc rada a nikdy by som im neublizila. Velmi mi na nich zalezi a su to vlastne moji anjelikovia. Ale nemam rada, ked si druhi ludia myslia, ze medzi mojich priatelov mozu patrit behom, tyzdna, mesiaca, roka..Na to predsa treba dlhy cas..



Tak nejak som myslela tento svoj blog..ospravedlnujem sa, ak to vyznelo inak..
 fotka
jogurtovakultura  21. 6. 2008 14:01
v ziadnom pripade sa neospravedlnuj.

poviem ti ako to vyznelo mne, hey?

ze proste nedavas druhym ludom sancu ta spoznat aj ked sa oni snazia.

takze mozno som to zle pochopila len a len ja.
 fotka
-veronka-  21. 6. 2008 14:03
Davam sancu spoznat..ale az potom, co si cloveka preverim..som opatrna a neverim hocikomu, vlastne verim len malokomu. Ale je pravda, ze ked mi clovek nie je sympaticky, nedam mu sancu. U mna je dolezite, aby sa mi clovek zapacil na prvy pohlad, nemyslim vyzorovo. Ale ked z neho nemam dobry pocit, tak proste neriskujem...
 fotka
jogurtovakultura  22. 6. 2008 16:27
hey hey. len ja som poučená prípadmi, ze clovek, ktorý mi hned sadol sa stal ludoopom. a na druhej strane,clovek, ktoremu som sa vyhybala ako som len mohla ma milo prekvapil a bolo z toho pekne priateľstvo.

sa proste učím ludi co najmenej skatulkovat.

je to beh na dlhé trate..a ludia su narozdiel od skla nepriehľadní, aj keď rovnako krehkí.
 fotka
sakul  22. 6. 2008 22:25
božeeee... ty mi uplne "žerieš" moje slova.. ale doslova ked som si prečítal prvých par viet, o tvojom usmeve... Ja to tiež neznašam, to že USMEJ SA! neznašam robit veci na silu... beriem to ako faloš..
Napíš svoj komentár