20. Život mŕtvych... Nový život

Otvorila som oči. Oslepilo ma svetlo. Chvíľu som žmúrila. Pomaly som začala rozoznávať tvary okolo seba. Niečo sa mi na tom nezdalo. Pohľadom som prechádzala po izbe. Zastavila som sa na stojane s infúziou. Som v nemocnici! No ako som sa tam dostala, to som netušila. Vedľa mňa niekto sedel. Otec. Zdalo sa, že drieme. Ako nás len mohli nájsť? Pozrela som na nohu. Bola obviazaná, no očividne som ju mala. To znamenalo, že nás objavili skôr, ako stihla Saša dokončiť svoj zámer. Ozaj, kde je Saša? Poobzerala som sa okolo seba, no samozrejme tam nebola. Veď jej nič nebolo. Okrem toho, že ju ovládal duch. Nervózne som sa pomrvila. Otec sa na ten zvuk prebral.
„Ahoj, Kati.“ šepol celkom tichučko.
„Oci, čo sa to stalo?“ spýtala som sa, náhle pocítiac prudký nával citov.
Otec len pokrútil hlavou a do očí sa mu nahrnuli slzy.
„Nikdy som si nemyslel, že Saška je zlá. Celý čas som neprávom obviňoval teba. Pritom za všetko mohla len ona. Vieme, Kati, že vás mučila a že vás chcela zabiť. Podarilo sa jej to. Teda, až na teba. V tom lese, kde je ten dom, bol práve jeden chlap, ktorý začul tvoje výkriky. Okamžite zavolal políciu. Našli tam teba a Sašu. Ona,“ odmlčal sa a pozrel na mňa,“ chcela ti ublížiť. Veľmi ublížiť.“ kývol smerom na moju nohu a pokračoval, „Keď tam tí policajti vtrhli, Saša chcela zabiť aj ich. Zastrelili ju.“ poslednú vetu povedal celkom tichučko. Chvíľu som si myslela, že sa mi to zdalo. No nie, bola to pravda. Všetka vina padla na moju sestru, ktorá nikoho nezabila. Nemohla som sa však priznať. Chcela som predsa začať nový život. Požiadala som otca, aby odišiel. Nemohla som sa naňho viac dívať. Už nikdy som ho nechcela vidieť. Vždy by mi pripomenul to, čo som spravila.

Po troch týždňoch a neustálych výsluchoch ma prepustili z nemocnice. Otcovi som oznámila, že s ním nemôžem byť. Že je všetko príliš čerstvé. V skutočnosti som chcela odísť a už nikdy sa nevrátiť. Samozrejme, znova mi poskytol peniaze, ktoré som potrebovala. Dal mi ich omnoho viac. Našla som si malý byt tak ďaleko, ako sa len dalo. Našla som si prácu a mienila som na všetko zabudnúť. Ísť ďalej. Hlúpo som verila tomu, že týmto sa všetko skončilo. Ale kdeže, nebol to ani začiatok. To som sa však mala dozvedieť až oveľa neskôr.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu