31. Život mŕtvych... Koniec

Nič nie je ideálne a nič nikdy nebude. Toho som si vedomá. Viem však aj to, že teraz, aj keď to všetko nie je dokonalé, tak že teraz som šťastná. Šťastná tým spôsobom, ktorý je ten najkrajší. Ľúbim a som ľúbená. Stačí jeden pohľad na moju Lili a viem, že všetko je v poriadku. Nočné mory nezmizli. Opakujú sa stále dokola, ale musím povedať, že to je ten najmenší trest, aký som mohla dostať. Lili máva tiež zlé sny. Viem to. Keď sa ja zobudím spotená a vystrašená, ona kričí zo sna a prehadzuje sa. Obe však vieme, že napriek tomu sme mali obrovské šťastie. Už sa nezahrávam so smrťou. Je to, akoby som žila iný život. Len tie sny. A moje jazvy mi pripomínajú, čo sa stalo. Viem, že to znie ako optimistický koniec, ktorých sú milióny a ktoré sú len pretvárka. Toto však zďaleka nie je koniec, je to začiatok. Nie môj začiatok. Ale náš. Môj a Lilin.

Tak a je tu koniec. Možno to niekoho aj zamrzí, ale človek musí vedieť kedy prestať. Môj krátky príbeh skončil. Zdá sa síce nereálny a fantastický, ale ak sa pokúsite čítať medzi riadkami, tak nájdete ten správny význam, ktorý platí aj v našom skutočnom svete. Ja pevne dúfam, že aspoň pár ľuďom sa to páčilo a že som ich potešila. To mi stačí. No a ak by ste niekto chceli, pribudli by aj ďalšie taéto mini príbehy. Záleží len na vás . Komu sa to nepáčilo, nech klikne hore na krížik. Nie každý má rovnaký vkus a ja nie som spisovateľka

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu