Nikdy som neveril na pravú lásku, kým som ju nestratil. Popravde som si ju sám odohnal, mojou hlúposťou, a tvrdohlavosťou. Teraz ľutujem, že tá detská láska, tá pri ktorej som pocítil pocit nikdy nepoznaný, tie motýle v bruchu, ten pocit radosti byť s človekom, ktorý ti naozaj rozumie vo všetkom, že tá láska nebola aj ta jediná. Chýbalo mi, alebo skôr nám, trošku tolerancie voči tomu druhému. Malá medzera, ktorú sme nevedeli nejako vyplniť nás nakoniec rozdelila. Hrdosť a tvrdohlavosť mi nedovolila sa jej dlho ozvať, kým mi nedošlo, čo som vlastne stratil. Tú najkrajšiu a najdokonalejšiu bytosť s ktorou som mohol kráčať životom až do smrti. Keď mi to došlo, bolo zjavne príliš neskoro. Každá žena vraj túži po tom, aby o ňu chlap bojoval, no ja som sa pustil do vopred prehratého boja. A čo ma porazilo?? Sladké reči a komplimenty môjho protivníka. Nikdy som si to neuvedomil, ale zrejme som nevyjadroval svoju lásku k dotyčnej osobe tak ako po tom túžila. Nikdy som to ani nevedel. Myslel som si, že byť s ňou, tráviť s ňou čas a pomáhať jej keď to potrebuje, že to stačí a že uvidí ako ju mám rád. Snažil som sa na ňu zabudnúť, ale hlava ani srdce mi to nedovolilo. Milióny spomienok, zážitkov, či filmov alebo pesničiek mi ju denno denne pripomínalo. Povedal som si dosť, toto musí prestať. Začal som žúrovať, piť a baliť ženy. Spoznal som jedno úžasne dievča. Krásne, milé, inteligentné a dokonca s rovnakými záľubami ako sú tie moje. Zdalo sa, že môj žiaľ je na konci. Že konečne môj život začne písať novú kapitolu. To nadšenie, že som s niekým tak skvelým môj smútok úplne zničilo. Aspoň to som si v tej chvíli myslel. No časom som zistil, že vlastne robím všetko to po čom som túžil s tou detskou a asi aj ozajstnou a pravou láskou. Všetky tie výlety a festivaly mi ju pripomínali a vrátili ma tam, kde som bol. Do mojej oázy smútku kde som mal čas premýšľať, kde som vlastne urobil chybu. Po tom ako som si to uvedomil, som nemohol ostať s osobou, ktorej som ubližoval tím, že myslím na inú, s osobou ktorá bola len náplasťou na moje zlomené srdce. Po dvoch rokoch som začal znova bojovať o tú, na ktorej mi najviac záleží. No ten boj bol znova len sklamaním. Neviem ani, čo som vlastne od toho očakával. Myslel som si, že bude aspoň ochotná, aby sme boli zase priateľmi a zistili či si stále rozumieme ako kedysi, a či to náhodou medzi nami nezaiskrí no tú šancu skúsiť to, som nedostal. Dala prednosť chlapovi pri ktorom bola jeho štrnástou. A jej odôvodnenie prečo som tu druhú šancu nedostal ??? Mám veľa chýb. Tým asi myslela moju žiarlivosť a netoleranciu voči niektorým veciam. Vždy som sa bál, že sa jej niečo stane, alebo že príde niekto lepší ako ja a vezme mi ju. Ale ona si to vyložila úplne inak, a keď som sa jej snažil vysvetliť prečo som taký aký som, tak došla k záveru, že jej vôbec nedôverujem. Takže moja láska k nej vlastne spôsobila, že som ju stratil a že ju zrejme už nikdy nedostanem späť.

 Skutočný príbeh
Komentuj
 fotka
zajkousko  4. 3. 2014 00:10
no tak si to posral na poriadok, máš ponaučenie.....
teraz sa už prestaň ľutovať a hľadaj si druhú babenku, ale dávaj si teraz fakt bacha čo jej povieš, spravíš a sľúbiš...
všetko si dvakrát premysli...
to len preto, že ženy maju sedem zmyslov
Napíš svoj komentár