Ak ťa dojmy rýchlo vzrušia, ale rýchlo na ne zabudneš, ak pri urážke rýchlo vzplanieš, vybuchneš, prípadne odplácaš, ale nevieš sa na nikoho dlho hnevať - si sangvinik.
Ak ťa dojmy rýchlo vzrušia, ale dlho pretrvávajú v tvojej mysli, ak pri urážke rýchlo vzplanieš, vybuchneš, prípadne i odplatíš, ale vieš sa hnevať aj niekoľko dni, alebo aj týždne si cholerik.
Ak nie si výbušnej povahy, dojmy ťa vzrušujú len pomaly, ale dlho ti ležia v mysli, ak ťa urážka zabolí, zarazí, zroní, ale nevieš sa brániť a ťažko zabúdať na urážku - si melancholik.
Ak si kliďas, nič ťa nerozčúli, pri urážke si pokojný. Nevieš sa nahnevať, ani ťa to netrápi - si flegmatik.
A teraz, keď už vieš, aká povaha v tebe prevláda, všimni si, ako sa jednotlivé povahy správajú v tej istej situácii a rozmýšľaj, ako by si sa správal ty. Len sa pritom neklam, buď k sebe úprimný, nerozmýšľaj, ako by si sa mal správať, alebo ako by si sa chcel správať, ale ako by si sa správal, keby ti na ničom nezáležalo, keby si sa nesnažil ovládať. Takto zistíš, z ktorej povahy máš niečo primiešané.
Predstav si, ako štyria ľudia idú postupne tým istým chodníkom hore, ku chate. Na chodníku leží veľký kameň. Prichádza k nemu vkusne oblečený sangvinik. Sangvinik má vkus a zväčša dobrú náladu. Ak ho aj niečo nahnevá, o chvíľu na to zabudne. Z ničoho si nerobí starosti, dokonca ani z veľmi vážnych vecí nie. Všetko berie na ľahkú váhu. Príde ku kameňu, veselo ho preskočí a pokračuje v ceste so spevom. Nebude si predsa robiť starosti pre jeden kameň na chodníku. Za ním ide ale melancholik. Ten má zriedka dobrú náladu, lebo berie život vážne, niekedy až príliš vážne. Rád premýšľa, uvažuje, hľadá príčiny, súvislosti vecí, preniká do hĺbky. Je z toho potom často utrápený a ustarostený. Aj teraz zahútaný do svojich problémov pomaly vystupuje a takto nahlas rozmýšľa, keď zbadal kameň na chodníku: „To sú dnes časy, kam to spejeme. Čo to bolo za človeka, čo privalil ten balvan na chodník. Čo keby sa na ňom niekto potkol, určite by sa na ňom doráňal a potme by si tu možno aj ruku, alebo nohu zlomil. Kto by mu potom pomohol?“ Chodí okolo kameňa, obhliadne si ho zo všetkých strán a nevie sa rozhodnúť: „Čo teraz? Mám ho odvaliť, alebo ho nechať tak? Možno, že je aj ťažký a sám by som ho ani nezdvihol. Keby aspoň ten sangvinik bol počkal, ale ten si vykračuje akoby nič. Taká nezodpovednosť! To sú dneska ľudia!“ A bol by tak dumal a krútil hlavou ešte hodnú chvíľu, ale zbadal, že prichádza flegmatik. A melancholik nemá rád spo-ločnosť. Radšej ide sám, aby mohol špekulovať nad svojimi problémami. Preto krútiac hlavou nad týmto skazeným svetom, kráča za sangvinikom, ktorý ho aj beztak nechával ďaleko za sebou, lebo sangvinikova chôdza je rezká a ľahká, kdežto melancholikova chôdza je nepružná, pomalá. Flegmatik lenivo prichádza ku kameňu. On vždy tak chodieva, veď má čas. Do vianoc, času dosť, nač ten zhon. „Aký pekný kameň a zrovna na chodníku. Akoby tu čakal na mňa, aby som si na ňom oddýchol.“ Sadol si a oddychoval. On má veľmi rád nečinnosť. Nemyslieť na nič, nestarať sa o nič, to je pre neho. Ak už skutočne musí robiť, potom pomaly a takú prácu, pri ktorej netreba rozmýšľať. Nečinnosti ale vždy dá prednosť. Preto sedel a oddychoval. Je dobrosrdečný a preto nezbadal cholerika ako sa blížil ráznym krokom k nemu. Cholerik mohol obísť kameň s flegmatikom, ale on nemá rád obchádzky. Má rád priamu cestu a prekážky ho priťahujú. Má radosť z ich prekonávania. Nerád mnoho rozpráva. Je úsečný, tvrdý a bezcitný. Chytil flegmatika za golier a kým sa ten stihol spamätať, už ležal vedľa chodníka. Potom bez slova odvalil kameň na druhú stranu chodníka a obrátil sa na flegmatika: „Neľúbi sa ti niečo?“ „Ale nie, mne je aj tu dobre“ - odvetil flegmatik. „Mohol si ma aj šetrnejšie odhodiť, ale čo s tebou.“ So slovami: „No, veď preto“ - pokračoval cholerik v ceste ráznym a pevným krokom. Dobehol pomalého melancholika. Melancholik, keď ho videl prichádzať, bojazlivo ustúpil z chodníka. „Ešte by ma zadlávil.“ A hútal ešte pol hodiny nad tým, čo by sa bolo mohlo stať, keby nebol včas zbadal cholerika a keby mu nebol ustúpil z cesty. Aj ho mr-zelo, že len on musel ustúpiť a nie cholerik, ale bál sa konfliktu. Cholerik vie veľmi ponížiť člove-ka. Dá mu radšej pokoj. Má síce bystrý rozum, ale srdce má z kameňa. Sangvinik sa cestou každému prihovoril, a preto nečudo, že ho cholerik dobiehal. Cholerik sa neprihováral nikomu. On tými slabochmi pohŕda. „Nevedia, čo chcú. Ako aj tamten sangvinik.“ On sa vie síce rýchlo nadchnúť za všetko, ochotne sľúbi pomoc, vie získať iných, ale potom nechá všetko tak. Nedokončí. Ľahkomyseľný vetroplach! Učiť sa mu nechce, hoci nadanie má. Čo dnes sľubuje, zajtra zruší. Je márnivý a samoľúby. Je šťastný, keď mu lichotia a obdivujú ho. Preto rád vešia na seba to, čo iní nemajú. Je povrchný. Jeho úsudky často bývajú mylné a unáhlené, lebo sa nerád hlboko zamýšľa, ostáva pri škrupine, pri vonkajšku. Letí na reklamu a vzletné, naduté frázy. Rád napodobňuje. Ak odkuká nejaký zlozvyk, potom sa ho ťažko zbaví, hoci by chcel. Samota je pre neho utrpením, mlčanie muče-ním a šťastím je, keď môže hovoriť. Pri modlitbe mu myseľ lieta kade- tade. Nie a nie sa sústrediť. Samozrejme, keď všetko musí vidieť, všetko počuť a na nič sa poriadne nesústredí. Je nespravodli-vý. Ak mu polichotíš, dostaneš od neho, čo chceš. Slovom, slaboch, na ktorého sa nemožno v ničom spoľahnúť. „Ak by som mal byť takým ako on“ - myslí si cholerik, „radšej sa vôbec nenarodiť.“ Tak cholerik postupne predbehol všetkých. Nikto sa tomu nedivil. Vedeli, že cholerik má silnú vôľu, nezlomnú energiu. To, čo má robiť, robí bez odkladu, bez váhania. Možno sa na neho spoľahnúť. Nestrachuje sa, nepozná ťažkosti, nemalomyselnie a za cieľom ide vytrvalo, neozná odpor, neustúpi, nepovolí, neuspokojí sa s priemernosťou, nedá sa unášať citom, neprenáhli sa, správne usudzuje. Je obdarený bystrým rozumom a veľkými schopnosťami ducha. Pri prekážkach a nehodách neklesá na mysli, ba jeho húževnatosť tým ešte silnie. Obetí sa neľaká, bolesti sa nebojí. Slovom, chlapská povaha. Len keby nebol taký pyšný, ctižiadostivý, panovačný, závistlivý, bezcitný, bezohľadný a sebecký. V honbe za svojou slávou šliape šťastie blížneho. Iných terorizuje, je hnevlivý, zlostný a jeho hnev prechádza až na divokú nenávisť. Urážku spláca stonásobne. Ak ho ľudia pre tieto zlé vlastnosti opustia, stane sa zlomyseľný. Kto sa mu postaví na odpor, toho poníži a odstráni.
Keď cholerik došiel na chatu, poobzeral sa po spoločenskej miestnosti a tatko rozmýšľal: „Tak, tu má byť o chvíľu večierok a nič nie je pripravené. Tí, čo mali všetko pripraviť, nečinne sedia pri pohárikoch. Na ľudí sa nedá spoľahnúť. Kde nie som ja, tam robota stojí.“ „Tak čo,“ - povedal nahlas namiesto pozdravu. Netreba objednať autožeriav, aby vás zodvihol?“ Ľudia sú v pomykove. Povstávali a chytali sa svojej práce. Cholerik vie jednou vetou zaťať do živého. Jednoduché slová, ale ich tón je taký, že každého rania. Nešlo im do hlavy, akým právom sa on tu rozkrikuje, ale radšej mlčali. Ale cholerik nečakal dlho. „Vás sa to netýka? Netreba vás obslúžiť?“ Oslovení zahanbene vstali a každý sa chytil svojej roboty. Ani cholerik nezaháľal. Lietal, behal, vybavoval a zariaďoval. Takmer všade bol pri každej práci. „Veď bezo mňa by to dopadlo katastrofálne“ - vzdychol si v duchu. „Keby som mohol, najradšej by som urobil všetko sám. Čo len môžu, všetko zbabrú. Aj toto tu nakrivo pribili. Ten má oko, ako gašparova krava“ - povedal polohlasne. Tými, čo to počuli myklo, ale každý bol radšej ticho. Cholerik je urážlivý, neznáša odpor, radšej s ním pokoj. Medzitým prišiel do miestnosti aj sangvinik. „Dobrý večer, mládenci a panny, ľudia a ženy.“ On je tu prvý raz, nikto ho tu nepoznal, ale o niekoľko minút, ho už poznajú skoro všetci. Veselo a s radosťou každý mu pomôže. Ak ho niekto urazí, vybuchne, ale o chvíľu to ani pravda nie je, na všetko zabudol. Vie vychádzať za dobre s každým, dokonca aj s tými, s ktorými si nikto nerozumie. Šéf ho má rád, hoci vie, že sa na jeho slovo nemôže veľmi spoľahnúť, treba ho kontrolovať. Ale je poslušný, úprimný, ústupčivý, a kde treba vybaviť nejakú nepríjemnú vec, alebo niekoho napomenúť, pokarhať, tam pošle len sangvinika. Nikto to tak dobre nedokáže ako on. Neurazí nikoho, vie s ľuďmi zaobchádzať, len keby bol trochu spravodlivejší. Lichotníci sa majú u neho dobre. Trochu ho pochvália a on je schopný im dať aj celú fabriku a všetky prémie. Keď prišiel na chatu melancholik, bolo už všetko hotové. On vždy tak zvykne chodiť. Všetci si už na to zvykli. Aspoň nezavadzia a nekazí zábavu.
Ak sa trebárs zohne klinec sangvinikovi, sangvinik sa v momente nahnevá, vytrhne ho a šmarí ho do kúta. Vezme nový a veselo pribíja ďalej. Ak sa zohne klinec cholerikovi, ten sa tak isto nahnevá, vytrhne klinec, ale nezahodí ho. On sa tak ľahko nevzdá. Narovná ho, hoci aj šesť krát za sebou. Nie zo šporivosti, klince, sú cudzie, ale jednoducho preto, že jeho prekážky a ťažkosti priťahujú. Ak sa zohne klinec melancholikovi, to je katastrófa. Lamentuje nad tým, že sa to práve jemu muselo stať, a práve teraz, keď sa ponáhľa. A keď si pritom buchne aj po prste, je zúfalý, zronený, ide mu do plaču, nahnevá sa, namrzí. Melancholik je celkove veľmi zaujímavá povaha. Ľuďom nedôveruje, stačí, keď stratíš u neho dôveru raz - a už ju nikdy nenájdeš. A ak nájde skutočne úprimnú lásku, čo sa pokladá za výnimku, potom lipne na tejto milujúcej osobe celým srdcom a nikomu na svete nedá prednosť pred touto. Ale beda, keby sa aj v tejto sklamal. Už by nikomu na svete neveril. Mlčanie, uzavretosť, neprístupnosť - to sú jeho typické vlastnosti. Má rád samotu a cíti sa v nej blažený. Ľuďom sa podľa možností vyhýba. Ak stretne niekoho, kto mu rozumie, vie sa zdieľať, ale pohybuje sa vo sfére svojich myšlienok. Život je mu tragédiou. Hľadí na všetko čiernymi okuliarmi, má silný sklon k pesimizmu. Uzavretý do seba, nepamätá si na osoby, nepozdravu-je. Na pozdrav neodpovedá, pretože je ustavične ponorený do svojich myšlienok. Je prísny k sebe, aj k iným. Ak nezačne pracovať na sebe, má pred sebou veľmi zlú budúcnosť ušomraného človeka, ktorý nenávidí ľudí a ľudia jeho.
Nakoniec došiel na chatu aj flegmatik. Ani si nevšimol, čo sa tu zmenilo. On sa málo zaujíma o to, čo sa deje okolo. Hoci prišiel posledný, privítali ho veľmi srdečne. Radi ho vidia. Nevie síce zabávať spoločnosť ako sangvinik, ale nikomu neublíži. Je dobrosrdečný, tichý, znášanlivý a nenáročný. On nešplhá vyššie. Je spokojný s tým, čo má. Nie preto, že by bol hlúpejší ako iní. Naopak, málokto má taký triezvy úsudok, málokto vie byť v referátoch taký rozumný, jasný a vecný, pretože málokto je taký chladnokrvný ako on. Jeho nič nevykoľají, nerozhádže. Chýba mu však ráznosť a podnikavosť. On nemá vznešených cieľov. Jeho ideálom je dobre si zajesť, vypiť a snívať o nádhernej krajine za morom piva, kde zakázali prácu, kde policajti nosia protézy a psi majú gumené zuby. Aj teraz, len čo si sadol, už ju nôti. A všetci ochotne počúvajú s úsmevom. Iba cholerik pohŕdavo na nich pozerá a myslí si: „Áno, ako prasiatka. Dobre si zajesť, vypiť a vylihovať v bahne.“ Ale nepovedal nič. Robota je zhruba hotová a tie konečné úpravy urobí aj sám. Oni bez-tak by to nedokázali urobiť podľa jeho chuti.
Mohli by sme si ďalej všímať, ako sa jednotlivé povahy správajú pri jedle, zábave, ale to už hádam ani netreba. Poviete si: „Ani jedna z tých pováh sa mi nepáči. Každá má dosť veľké chyby.“ Či tie chyby budeš mať, alebo ich mať nebudeš, závisí od teba.
Zo sangvinika môže byť večne mladý, veselý priateľ, ktorý sa vie rýchlo s každým zoznámiť, s každým veľmi dobre vychádzať, vie ochotne pomôcť, potešiť a rozveseliť utrápených alebo unudených, a preto ho všade radi pozývajú, vyhľadávajú a počúvajú. Lenže ak nebude pracovať na sebe, bude z neho plytký, nespravodlivý, povrchný, nezodpovedný chválenkár, ktorého mnohovravnosť a samoľúbosť je ľuďom odporná, ktorý všetko začne a nič nedokončí, lebo len čo začal, už ho to prestalo baviť a už ho zas zaujíma niečo iné. Sľúbi, ale neurobí, v ničom sa nevyzná, ničomu nerozumie, v ničom sa nemožno na neho spoľahnúť. Z cholerika môže byť najschopnejší a najúspešnejší človek, chlap s pevnou vôľou a bystrým rozumom, ktorý sa ničoho nebojí, pred žiadnou ťažkosťou neustúpi. Je vytrvalý s nezlomnou energiou, na ktorého sa vždy možno spoľahnúť. Ale ak cholerik nebude pracovať na sebe, bude z neho pyšný, ctižiadostivý, bezcitný tyran, ktorého všetci nenávidia, lebo v honbe za svojou slávou, ukrutne šliape šťastie ľudí, ba i celých národov, ako Napoleon, ako Hitler a iní tyrani, ktorých ani plač detí a matiek nevedel obmäkčiť. Aj z melancholika môže byť niečo pekné, človek dobrého srdca, ktorého si všetci vážia, lebo vie tak poradiť a pomôcť každému ako nikto, ktorý mnohým veciam rozumie lepšie ako ostatní a na jeho prácu sa možno spoľahnúť. Jemu sa komín po odchode určite nezrúti a kolaudačné závady po ňom nejestvujú, aspoň nie jeho vinou. Ale ak melancholik nebude pracovať na sebe, stane sa neznesiteľný, ušomraným, nedôverčivým, upodozrievavým človekom, ktorý všetko ošomre, nad všetkým lamentuje, zo všetkého robí tragédiu, bojí sa ľudí a nad všetkým lamentuje, zo všetkého robí tragédiu, bojí sa ľudí a nenávidí ich. Ani flegmatik nemusí byť leňochom, ktorý okrem jedenia a pitia nič nevie. Ak sa vynasnaží, môže byť obľúbený pre svoju dobrosrdečnosť, tichosť, znášanlivosť a ne-náročnosť. Môže to byť človek s jasným rozumom, triezvym úsudkom, ktorý pracuje pomaly, ale vytrvalo. Doteraz sme hovorili iba o jednoduchých povahách. Väčšinou ale tak, že jedna povaha prevláda, potom sa hovorí: „Ten je na otca a ten je po matke.“ Aj tebe, keď zisťuješ svoju povahu môže pomôcť, ak zistíš, akú povahu má otec a akú matka. Pretože máš pravdepodobne aj ty zmiešanú povahu, pozrime sa teraz, ako to vyzerá v takýchto prípadoch. Ak sangvinik má aj trochu z cholerikovej povahy, potom už nie je taký nestály ako originálny sangvinik. Nie je ani taký povrchný a mnohovravný. Má čosi aj s cholerikovej rozumnosti a vytrvalosti, už dokáže prácu aj dokončiť a nielen začať. Aj pre cholerika je dobré, keď zdedí niektoré vlastnosti zo sangvinika. Potom hnev a tvrdohlavosť nie sú až tak urputné ako u čistokrvného cholerika. Povaha je živšia, myseľ prístupnejšia rade a upozorneniu. Už sa vie dokonca na človeka usmiať. Ak sangvinik zdedí niečo z melancholickej povahy, bude mať dosť práce so sebou, býva úplne náladový, pretože aj sangvinik, aj melancholik je viac ovládaný citom ako rozumom. Taký človek sa má k činu oveľa rýchlejšie ako originálny melancholik, neuzatvára sa tak, vie sa aj zabávať, kde - tu počuť z jeho úst aj žart, je preto znesiteľnejší k sebe aj k iným. Môže nájsť dokonca záľubu v činnom živote.
Nevyspytateľná je aj kombinácia sangvinickej povahy s flegmatickou. Na takom človeku môžeš niekedy drevo štiepať, zostane úplne kľudný ako flegmatik, ale niekedy sa rozčertí pre každú maličkosť, je výbušný ako sangvinik. Včera za niečo horlil do zbláznenia ako sangvinik a dnes mu na ničom na svete nezáleží, už je flegmatik. Včera ti sväto-sväte sľúbil, že príde a že ti pomôže, že ti to, alebo ono zaopatrí a dnes ho márne čakáš. „Mne sa nechcelo“ - povie s flegmatickou samo-zrejmosťou. Slovom - bezcharakternosť. Aj ten, kto zdedil takúto povahu, musí sa hodne pousilo-vať, aby z neho niečo bolo. Ale pre flegmatika je dobre, ak má niečo zo sangvinickej živosti. Nepríjemná je kombinácia cholerickej povahy s melancholickou. Sú to nahromadené vady oboch pováh. Svojhlavosť, urputnosť a húževnatosť spolu s citovosťou. Taký človek sa ľahko stane pomstivým za krivdy, sebeckým, neznášanlivým, ba aj zlomyseľným. Krivdu, urážku v sebe tají, ale i mesiac rozmýšľa, ako sa odplatiť. Vyrovnávať si účty ešte aj vtedy, keď ostatní už dávno zabudli. Pritom využíva bystrý rozum cholerika a prenikavú myseľ melancholika. Má vec prešpekulovanú, takže málokto unikne jeho nástrahám a pomste. Takmer každého nepriamo donúti k tomu, čo on chce. Ľudia až dodatočne zbadajú, ako ich chytil do pasce. Sú nútení uznať jeho schopnosti, ktoré sa nedajú odškriepiť ani poprieť. Ale zneužíva ich v prospech seba na ovládanie iných. Zo všetkých ľudí má najradšej seba. Je nešťastný z toho, že ho nikto nemá rád, že ho nikto neuznáva, napriek jeho veľkým schopnostiam, no nechce uznať, že s láskou musí začať on. On nie je lakomý, vie i štedro obdarovať, ale nie preto, aby tým prejavil lásku, pozornosť, ale aby sa ukázal ako gavalier. A ľudia to aj cítia, že hľadá vo všetkom len seba, len svoju slávu. Keby namiesto celoročných špekulovaní ako koho dobehnúť, donútiť ku kapitulácii, ako sa komu odplatiť za urážku, špekuloval ako radšej niekomu prejaviť lásku, ľudia by ho uznávali a mali by ho radi. Pri spojení povahy cholerickej s flegmatickou nikdy nevieš, ako sa máš k takému človeku správať, kedy narazíš. Raz je rozzúrený ako cholerik a hneď je zas kľudný ako flegmatik. Pre flegmatika je ale dobre, ak má trochu z cholerikovej podnikavosti. Horšie to je s flegmatikom, ktorý má z cholerikovej ctižiadosti. Kombinácia melancholickej a flegmatickej: Skúste o tom porozmýšľať sami!
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
lordmmx
13. 3.marca 2010 14:44
ja som flegmatik...
3
cele zle. neprehladne, tazko citatelne, archetypalne a v niektorych bodoch aj nepravdive.
po tomto normalne serozne uvazujem ze budem strhavat hodnotenie aj za necitatelne webky
po tomto normalne serozne uvazujem ze budem strhavat hodnotenie aj za necitatelne webky
5
@sugy1 bol tu pred 4,5 mesiacom co neni tak davno a neverim, ze moj nazor na hocico je niekomu sumafuk
Napíš svoj komentár