ako kvapôčka krištáľovej rosy rannej.
Svieži sťa kryštáľ červenkastý.
A hudbička potoka lesného,
to jest krásnota
V mžiku rána rozbrsku
život vdúchne každému kvietiu,
ktoré slastne za svetielkom vytúženým
lačne hlavičku otáča.
Posvätný večer na šírom poli
Šaňo človečina ho však štrbí.
ruky k nemu belasému
bleskovo vzopäl
ikeď pobožnosťou nehýri
nablblosť však z neho priam srší
a z nosa mu visí sopel.
Horár František nôti
piesonku sviežu
pre Branislava,
svojho stromokocúra obľúbeného.
I rúče obaja tančili
na tóny melodické,
sťa na cenganie rannej Večernice.
No nehanebník Rasťo zjavil sa
a túto lesnú veselicu
pohnojil svojim
spevom falošným
šarapatu narobil
a zlo vynôtil stelesnené
sťa škripotom nechtov
po tabuli čiernočiernej!
BOHA TVOJHO!
Na Rasťa zahučal
hlasom mocným
František, šuhaj to švárny.
Rasťo pádil šumne
Cez hory, potôčiky
polia a hory vysokánske
za istým zavŕšením
púte svojej.
Za bačovou dcérou
Ančou
ktorá šumná síce bola
no v hlave prievan mala.
Anča Rasťovi
sťa na povel nohy rozhodila
no kde sa vzal,
tu sa vzal,
po švihákovi lázeňskom
ani tieň prchavý nezostal!
Asi sa Rasťo náš
na Ančine prekvapenie vyľakal
keď jeho bystré očko
uzrelo džungľu statnú
čo od medzinožia lákalo ho
do končín neprebádaných.
Rasťo vrtko
vyhába sa chápadlám
z medzinožia útočiace naň.
našej Anči prelietavej
Čo je toto za robotu?
Trúbim útek od otvoru
Kde chĺpky
mali by byť jemné.
Čo však nechcel čert
Ignác, bača zjavil sa.
Oči sa mu dupkom stavali
fúzy všade navôkol lietali
A ústa kričať nestačili
Čo si úplne osprostela?
Veď si predsa moja krv!
Vyšvácam vás rad radom
no Rasťa zoberiem na paškál prv!
Papekom ich každého tresce
hlasno pritom nadáva.
Oháňa sa drúkom veľkým
a mláti ich hlava – nehlava.
V najlepšom sa však
budzogáň zlomil
Anča nedostala výplatu.
Čo spraví teraz?
Na, ty potvora.
Na Anču zareve.
Šaty moje staré
ponožky a slipy poprdené
ťahaj do potoka vyrajbať.
Och, joj, nie!
Žiali Anča.
Od smradu mi až prsty stáča!
Nič sa také nedeje!
Chytila ho kolo pása
a šup celého do potoka!
Dedina za chvíľočku
do popuku vybuchla
dedinčania dni aj noci
sa za bruchá chytali
do kolien sa plieskali
lebo šou ako túto
jakživ ešte neuzreli.
Nad týmto divadlom
sa dediny hlava
bohuš, farár,
prevelice pohoršil.
Boha, pána o pomoc prosil
nech Ignáca potrestá.
I burácal Boh
hlasom mocným.
hromy, blesky zosielal.
Farár to však hneď využil
a o sto šesť sa prežehnal.
Ó veľký bože,
pán môj milý,
odpusti mu jeho hriechy,
ignác je len veľký debo,
chce však ísť za tebou v nebo.
Už sa toľko nehnevaj
a do truhly ho uschovaj!
I tak stalo sa
Bohuš s mokrým zadkom
prievan ritný bleskom dostal
a onedlho sa za pánbožkom
na druhý svet expres pobral.
Ignác čo rád popíjal
kamarátom v krčme
prevelice chýbal,
i spravili oni obetu prevelikú.
Postavili nebotyčnú motyku
vykopali baču z jeho hrobky
do truhly naliali tri sudy pálenky,
veď reku,
nech si aspom červíky užijú
keď Ignácovi už predávno
odzvonili hodinu poslednú.
Červíkom však,
div sa svete
pálenka moc šmakovala!
Ešte jeden!
Revú všetci,
ako zberba štrádujú si
do hostinca
kde chudáčisko Jano krčmár
zbledol ako mŕtvola.
Batalión ožrančervov
sa cez sudy prevŕta.
Notorik je každý jeden
pivo tečie potokom
všetko živé
tráva, kvety
kravy, ryby,
sliepky, kozy, jahniatka
sú úplne na mol spité
a ľudia k nim hrdo patria!
Grgajúce davy sociek
štrádujú si po tráve.
Farár iba ticho kľaje
len kým neochutnal orosené.
Všetci ako jeden nôtia
jede jede mašínka,
Bohuš sa na čele tacká
červený je od vínka.
Avšak keď slnce
na oblohu vyhuplo
hlavoboľ sa objavil!
Takže všetci do jednoho
predstierajú že sú ďatle
a o všetko možné i nemožné
Si narážajú hlavy.
Ponaučenie č. 1 : Ak sa silou mocou chcete hrať na ďatle, tak si dajte na hlavu vankúše, lebo kto by po vás upratoval ten sajrajt?
Ponaučenie č. 2 : Ak sa chystáte navštíviť džungľu, dobre sa pripravte - môžu tam na vás číhať nečakané, až šokujúce veci. Nie je od veci vyzbrojiť sa zbraňou ľubovoľného typu ...
POZOR! Tento blog je spoluprácou dvoch chorých hláv ( v dobrom samozrejme ).
Petrosant a 17shano cooperation ©
Báseň
Komentuj
4 komenty k blogu
1
petrosant
3. 12.decembra 2008 19:57
Krásna báseň, to si napísal ty?
3
Ej hora, hora vysoká si! Čože je ešte väčšô? No mätež v gebuliach vašich!
Napíš svoj komentár