Povídka o koníkovi, kerý má v golozni zmjatok ...

Táto ludová povídka pochádza ze Záhorí, preto vám ho povím v originálnom znení, v záhoráčtine.

Kde biuo, tam biuo, žiu raz jeden kôn, kerý sa menuval Lojzek. Náš koník žiu na lúke nedzaueko dzedziny a a medzi jeho záluby patriuo prežúvaní trávy a iných fajnových vjecí. Lojzeka prežúvaní do isté míry upokojovalo a okrem teho rád očúval zvuky prírody.
Lojzek mau kamarádku – ovcu, kerá sa menuvaua Boženka. Boženka sa vjačšinou pásua na lúke, kerá biua velmi dzaleko od teritória Lojzeka a tak spolu vyprávaui pomocú poštového holuba. Chudák neščastník holub sa veru pri nich nalétau. Vzdálenost 3 bandúrkových polí, 4 polí zelí a 7 polí turošiny a jeden brížek museu absolovat aj váckrát za den. Lojzekovi sa správy, keré mu posíuaua Boženka velmi lúbiui a neraz mu vyčariui úsmjev na tvári. V jeden slnečný dzen sa opjet tešiu na prílet holuba. Ten aj doleteu, práve ked v nedzalekom dzedzinskom rozhuase hlásiui: „Občaná očúvajte. Ak bé pršat, oslava nebé. Ak nebé pršat, oslava bé. Opakujem... Ak bé, tak nebé, ak nebé, tak bé.“
Lojzek se velice tešiu a s velkou zvedovscou otvoriu správu od Boženky, tá ho však moc zaskočiua ( kedže táto ludová povídka je velice stará, nezachovauo sa, čo presne stáuo v tej správe. Možno to Lojzek nechceu prezradit, bo sa mu o tom tažko vypráveuo ).
Koník ňúral pocity po prečítaní správy, bou skuamaný, prekvapený a mal v golozni zmjatok. Aby sa mu ulaviuo, začal prežúvat trávu. Prežúval, prežúval, až zedol šeckú trávu na lúke. Teraz Lojzek čaká, že bude móct opjeť normálne tročtovat ze svojou Boženkou. Z celej situácie sa móže tešit akurát tak poštový holub, kerý ma na istý čas dovolenku. A snád za ten čas doraste aj tráva na lúke…

( Táto povídka nemá pointu, tú dopíšem možno neskór. Možno o týžden, možno o dva, možno o mesác. Záleží to hlavne od Božénky … )

 Skutočný príbeh

9 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu