Zázraky sa dejú, alebo Trikrát hurá pre neznámu revízorku...

Nie som častým používateľom bratislavskej MHD, ale vždy sa snažím dodržiavať pravidlá - necestovať načierno. Tak teraz už viete, aký som poctivý človek, takže môžeme prejsť rovno k veci.
Asi dva týždne dozadu sme s kamarátom čakali na spoj č. 205 pred autobusovou stanicou – bez cestovného lístka. Trolejbus mal prísť každú chvíľu. Kamarát sa pýtal, či by sme si predsa nemali kúpiť lístok. No ja som dobrodruh a odpovedal som, aby sme to riskli ( takže predsa nie som taký poctivec ). V tom sa ale ozvala asi 50-ročná pani, ktorá stála za nami a celý náš rozhovor počula:
- "Mládenci, choďte si kúpiť lístok, stánok je neďaleko, určite to stihnete."
Tak som ju poslúchol a vybral som sa k stánku, kde som kúpil dva hodinové lístky. Trolejbus sme stihli a ani sme necestovali načierno. No najväčší šok prišiel asi po piatich minútach cesty v preplnenom trolejbuse: odzadu som začul hlas, ako hovorí: "Kontrola cestovných lístkov, prosím." Napriek tomu, že som lístok mal, predsa ma oblial studený pot. Pozrel som sa na kamaráta, ktorý mal priam smrť v očiach. Pýtal som sa ho, či je všetko OK, no on mi len kývnutím hlavy naznačil, aby som sa otočil. Ja som tak spravil a tam stála ona s revízorským preukazom! Tá milá pani zo zastávky! Reflexívne som vybral naše lístky, no ona sa len usmiala a povedala:
- "To je v poriadku chlapci, my sa už poznáme, však? "
Ja som sa zmohol iba na krátke, prekvapené "áno".

Sľubujem, že už nebudem pokúšať šťastie, nebudem riskovať. Pani revízorka to asi čítať nebude, ale: Ďakujeme.

 Je to možné?

19 0 0 0 0

Komentuj

16 komentov k blogu