Dva začiatky s jedným koncom 3. Stroskotanci (prvá časť - Keylee)

Elise odišla a ja som šla spať. Bol to pomerne dosť ťažký deň čo sa týka mojej psychiky, ktorá je už aj tak dosť ušliapaná, takže konečne sa poriadne vyspať a ráno sa necítiť unavene bola jediná vec, ktorú som naozaj chcela.
No s tým ránom mi to veľmi nevyšlo. Dokonca som aj zaspala.
A potom, v tom raňajšom zhone, som stihla prekotiť a rozbiť maminu celkom veľkú sochu chameleóna z Brazílie, a kvalitne sa s ňou kvôli tomu pohádať, takže celú cestu do školy, ktorú som mimochodom strávila v Johnovom aute čo je ďalšie mínus tohto rána, som sa len utápala v negatívnych myšlienkach. A pri pomyslení na to, čo ma čaká v škole mi bolo ešte horšie.

„Ahoj, Kelsie,“ usmial sa John a zamával mi. Keby v aute nesedel Zack tak by som Johnovi určite bezdôvodne vynadala. Namiesto toho som mu odmávala a pomaly sa vybrala ku škole. Už určite dávno zvonilo lebo vonku nikto nebol. Teda aspoň som si to myslela kým som neuvidela ako ku mne niekto kráča. Bol to, prekvapivo, Greyson.
„Ale, hádam si nezaspala?“ potiahol si z cigarety. Škoda, že sa nezmenil aj v tomto.
„To vieš, raz to prísť muselo,“ skúšala som sa usmiať. „A ty? Tiež si zaspal?“
„Veď ma poznáš, nebudem si predsa kaziť taký krásny deň školou. Pôvodne som chcel ísť niekam inam, ale potom som ťa uvidel a hopla, som tu. Tak to čo, podnikneme niečo?“ spýtal sa a znovu si potiahol z cigarety.
„Vieš, ja neviem, či by som si mala robiť problémy hneď takto zo začiatku..“ snažila som sa odolávať a myslieť rozumne, no bolo lákavé ísť radšej niekam preč.
„Ale no ták, veď, odkedy sa to stalo, tak takmer ani nežiješ. A ver mi, ja viem, ako sa cítiš, veď mňa sa tá vec týka tak isto ako teba. Teda možno trochu inak zo vzťahového hľadiska ale v podstate.. Poď so mnou, vážne. Stále sa predsa môžeš vyhovoriť, že si sa necítila dobre alebo podobné blbosti, určite si dačo vymyslíš,“ usmial sa. Bolo to ako keby sa na mňa usmieval Jake. A to mi teda rozhodne nepomáhalo.
„Dobre, ale.. nie dlho, potom tam budem musieť ísť, nechcem zbytočne rozčuľovať mamu,“
„Okej, máš moje slovo. Len prvé dve hodiny. A mali by sme už ísť, aby nás nikto neuvidel. A aby sme to stihli,“ usmial sa vzal ma za ruku. Nemala som ani poňatia kam vlastne ideme. Teda kam všade vlastne ideme. Najskôr sme sa prechádzali po pláži, potom sme šli do parku a nakoniec sme si kúpili zmrzlinu. To že som ho stretla mi vážne padlo vhod. Krátko pred tým, čo mala končiť druhá hodina sme sa vrátili pred budovu školy. Čakali sme na zvonenie.

„Vieš Keylee,“ ozval sa po chvíli ticha Greyson. „..vždy som tak trochu Jakovi závidel. On bol ten vzorný mladší brat, darilo sa mu všade, vždy. Vo futbale, v hudbe, v škole.. s dievčatami,“ usmial sa na mňa a pokračoval. „..každý ho mal rád. Keď sa vtedy začal hádať s rodičmi, nečakal som že to zájde až tak ďaleko, že sa až tak zmení..“ Mlčky som ho pozorovala. Občas ma pichlo pri srdci, vždy keď som našla nejakú spoločnú črtu. Ach, tak veľmi sa podobajú.
„..Ja.. som ti len, chcel povedať, že.. vieš, Jake ťa mal fakt strašne rád. Vážne veľmi, a určite by nechcel aby si sa stále kvôli nemu trápila,“ pohľad hodil na zem. Pri tých slovách ma až zamrazilo.

„Už by sme asi mali ísť. Chcem to stihnúť cez prestávku. Tak, poď..“ Chytila som ho za ruku a opatrne sme vkĺzli do budovy. O pár sekúnd sa chodba zaplnila študentmi a učiteľmi. Pustila som Greysonovu ruku.
„Tak sa maj, a ďakujem ti,“ usmiala som sa pre zmenu ja. Div, že som sa tam vonku nerozplakala.
„Nemám ísť s tebou?“ spýtal sa náhle.
„Nie, ja to zvládnem, vážne, ahoj,“ otočila som smerom k triede v ktorej budeme mať ďalšiu hodinu. Do kelu, čo to robím. Cítila som sa, ako keby som zradila Jaka. A pritom bol ten pocit celkom neopodstatnený. Veď som predsa neurobila nič zlé.
Vkročila som do triedy. Okrem Maggie a Clary tam ešte nik nebol. Pozdravila som sa. Obe sa milo odzdravili.
„Kde si bola? Videli sme ťa z okna, s tým sexy tretiakom,“ uškrnula sa Clara.
„Myslíš Greysona? No vlastne to je jedno, teraz to už nezahrám. Prosím sľúbte mi, že si to necháte pre seba.. prosííím,“ zatvárila som sa zúfalo.
„Takže si bola poza? V pohode, my nie sme Tonya, tvoje tajomstvo je u nás v bezpečí, nemaj strach,“ usmiala sa Meggie. Do triedy vkročila Elise s.. s Ryanom, ktorý mal v pätách polovicu ženského osadenia našej triedy. Teda, ten sa rýchlo vyšplhal na vrch v babských rebríčkoch idolov krásy.
Len čo ma Elise zbadala, vyrútila sa smerom ku mne.
„Teraz si rýchlo vymysli nejakú dobrú výhovorku,“ povedala Elise. Otočila som sa dozadu a zamračila som sa na Claru a Maggie.
„Niečo ste sľúbili,“
„Ale, to bolo ešte predtým sľubom, a veď Elise je tvoja najlepšia priateľka..“ povedala Clara a Maggie prikyvovala. Zasmiala som sa.
„Po škole sa porozprávame,“ odbila som Elise keď som videla ako sa Ryan blíži k nám. Prikývla.
„Ahoj,“ uškrnul sa Ryan.
„Ča-u,“ povedala som nezaujato.
„Neboj sa, dlho ťa nebudem obťažovať, len som sa chcel spýtať na ten projekt z biológie. Tak čo ty na ten ostrov?“
„Prosím?“ spýtala som.
„Vieš, včera, keď som ti volal, pýtal som sa, čo by si povedala keby sme zašli na ten ostrov.. spomínaš si už?“ zoširoka sa usmial. Zazrela som Tonyin závistlivý pohľad. Potom sa celá jej banda začala smiať. Znechutene som odvrátila pohľad.
„Jáj, jasné, už si spomínam,“ usmiala som sa. Tak trochu hrane. Kvôli Tonyi.
„Tak čo ty na to? Súhlasíš? Alebo máš lepší nápad?“ opýtal sa Ryan čakajúc na odpoveď.
„Vy sa niekam chystáte?“ spýtala sa dychtivo Clara.
„Na ostrov? Ja ostrovy zbožňujem!“ pridala sa Maggie a Clara prikyvovala. Ryan sa len usmial.
„Áno, nuž, kvôli tomu projektu, viete,“ zasmial sa.
„My úplne zbožňujeme projekty!“ vykríkla Clara.
„Hej? No, tak to som teda zvedavý na ten váš,“ povedal a ustúpil o pár krokov. „..ešte ti zavolám,“ povedal mi a už ho nebolo.
„Clara, ty si taká krava!“ povedala Maggie a treskla Claru po ramene. „Vraj zbožujeme projekty! Ts! Nič lepšie ťa nenapadlo? Teraz na ten debilný projekt najmeš nejakého biológa, rozumieš?“ urazene sa otočila. S Elise sme sa začali smiať.
„No, hovor! Pôjdeš s ním na ten hriešny ostrov?“ spýtala sa Elise a slovo hriešny zdôraznila tak, že mi až prebehli po chrbte zimomriavky.
„Hriešny? Hovoríš ako keby sa tam s ním idem vyspať, preboha. Nie som žiadna cundra, jasné?“ odvrkla som nahnevane.
„Takže to znamená, že ideš? Ja som to vedela! Ideš po ňom!“ zachichotala sa.
„Nie, ja totižto nie som ty. Nejdem po všetkom s čo i len trochu peknou tváričkou..“ vyprskla som.
„Takže sa ti páči! Už to neschováš!“ snažila som sa nevybuchnúť. Ach, ako ja nenávidím tieto jej psychologické triky.
„Nie, len objektívne hodnotím, a ak neprestaneš, tak prisahám, že ti zalepím ústa páskou. A ty vieš, že som toho schopná,“ varovne som sa na ňu pozrela, na čo si Elise imaginárne zazipsovala ústa.
„Skvelé,“ usmiala som sa.
Zazvonilo a do triedy vošla profesorka.

Čas v škole sa neskutočne vliekol, zoznamovali sme sa s novou učiteľkou, dostali sme obrovské množstvo domácich úloh a snažila som sa vyhýbať Ryanovi, no on si vždy ku mne nejako našiel cestu. Dopekla, ten chalan ma už pekne hnevá. Stále sa na mňa pozerá, aj keď si myslí, že ho nevidím. No cítim ten jeho pohľad. Okej, chápem, že mu niekoho pripomínam, možno nejakú nešťastnú lásku, ale vážne by sa mal trochu uvedomiť, lebo ma to jeho zízanie privedie do hrobu.
Z prietrže myšlienok ma vyrušil niečí hlas. Zas on.
„Tak čo? Kedy pôjdeme?“
„Mňa by skôr zaujímalo ako?“ spýtala som sa s predstieraným záujmom.
„No, o to si nemusíš robiť starosti, prenajal som čln,“ nervózne sa zasmial.
„Ou, aké romantické,“ zašepkala som, dúfajúc, že ma nepočul. Ale zrejme som sa mýlila.
„Môžeme ísť hneď, nie? Aby sme to mali čím skôr z krku. Len si skočím domov po nejaké veci. Tak, stretneme sa tu?“
„Tu? V škole?“ vybuchla som do smiechu.
„Och, nie, myslel som v prístave, prepáč,“ začervenal sa.
„Jasné, veď sa už toľko neospravedlňuj, lebo dostanem infarkt,“ usmiala som sa. „Tak teda v prístave o tretej, maj sa,“ zamávala som pripravená na odchod. Po chvíli ma dobehla Elise.
„Tak, kedy k tomu dôjde?“ spýtala sa s úškľabkom na tvári.
„K čomu akože?“
„Medové týždne na ostrove,“ zachichotala sa.
„Už si fakt trápna, fakt veľmi. Aspoň som vo dvojici s človekom, nie s robotom, ako niekto tu prítomný,“ ha! To bola trefa do čierneho.
„Och, Borisa mi prosím nespomínaj! To mám za to, aká som obetavá!“ zamračila sa Elise.
„Prosím? Tak pokiaľ viem, do dvojice s Ryanom ma dala Jacobsová, nie ty, preber sa, prosím,“
„Áno, ale, keby to nebol Ryan, tak by som určite oponovala, a ty vieš, že u Jacobsovej mám očko, určite by mi podľahla, nikdy nevie odolať tým mojím šteniatkovským očkám,“ povedala a napodobnila malé šteňa.
„Keby to bola pravda, bola by si vo dvojici s Darylom alebo niekým podobným, určite nie s Borisom,“ zase som sa trafila.
„Bože, máš pravdu, sviňa profesorka! Čo budem robiť s Borisom? Vlastne, veď ja nemusím robiť nič, on spraví všetko, nie? Vlastne ďakujem, že som s ním vo dvojici, aspoň ma ukrátila o toľko starostí, stále ma má rada! Super,“ ach, milujem keď Elise všetko prekrúti vo svoj prospech.
„A všetko sa na dobré obrátilo, ale JA musím ísť na ten debilný ostrov tak či tak,“ zalomila som rukami.
„Skús to brať pozitívne, budeš tam predsa so strašne sexy mužským jedincom, ktorý ma o teba očividne záujem! Ach hneď by som sa s tebou vymenila, Boris teda nie je rozhodne žiadny playboy,“ vzdychla.
„Ale má mozog nejakého, chápeš, sexy mimozemského zeleného jedinca,“ vyplazila som na ňu jazyk a vybuchla som do smiechu.
„Vážne vtipné Eileen, mala by si sa živiť tým, že budeš ľudí zabávať hovoreným slovom!“ zase napodobnila mamu. Prekrútila som očami.

ÚVOD -> TU

ÚVOD CHRISTIE -> TU

 Blog

4 1 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu