Takže, s kamoškou (tinuska569) sme sa rozhodli, že budeme písať niečo spolu. Príbeh sa teda bude točiť okolo dvoch dievčat, ktoré sú dvojičky ale nevedia o sebe nič, dokonca ani to že tá druhá existuje. Ja píšem z pohľadu tej prvej a ona z pohľadu tej druhej.

Úvod


Volám sa Kelsie Eileen Swayová, ale všetci ma volajú Keylee. Mám šestnásť a žijem len s mamou, lebo rodičom to prestalo klapať len čo som sa narodila. Obaja sa zhodli na tom, že bude lepšie, keď ma bude vychovávať mama. Tak som teda ostala s ňou, ukrátená o otca.
Mama sa rozhodla, že bude fotiť všetko čo vidí a živiť tým seba i mňa. A práve kvôli tomu ma už od útleho detstva vláči po celom svete. Veď uznajte sami. Už ako desaťročná som mala prejdenú takmer celú Európu, Afriku a aj tie najtropickejšie zákutia južnej Ameriky, v ktorých bolo stále čo fotiť.
Keď som bola malá, časté sťahovanie mi až tak neprekážalo. Neskôr to už bolo horšie. Len čo som si našla priateľov, mama zavelila, že sa sťahujeme. Od mojich trinástich rokov však žijeme v Austrálii, pretože mama si tu v podstate okamžite našla priateľa a rozhodla sa niekde natrvalo usadiť. A to, že mal jej nový priateľ malé dieťa a exmanželku na protidrogovom liečení, jej zjavne neprekážalo. O pár týždňov na to sa ku nám nasťahovali a ja som ako šibnutím čarovného prútika dostala nového otca a mladšieho brata. Bol to pre mňa dovtedy nepoznaný pocit, mať okrem mamy aj niekoho iného. A to hneď dvoch nových ľudí. Nevlastného, vtedy dvojročného brata Zacka som si hneď obľúbila. S nevlastným otcom to už bolo horšie. Zo začiatku sa snažil vybudovať si so mnou vzťah, no pochopil, že to k ničomu nevedie. Nebola som zvyknutá na otca. Nikdy predtým som žiadneho nemala. Po chvíli som však zistila, že John moju mamu asi naozaj miluje. Najskôr som si však myslela, že v nej vidí len šancu, vďaka ktorej sa vráti na post riaditeľa nejakej firmy, z ktorého ho zosadili len čo zistili, čo zač je jeho žena. Očividne som sa mýlila, pretože sú spolu dodnes a John sa do firmy, ktorej robil riaditeľa dosť dlhú dobu, už nevrátil. Namiesto toho začal po dvoch rokoch strávených doma so Zackom, pracovať v banke. Mama sa ani po toľkých rokoch nevzdala fotenia, aj keď by pokojne mohla, pretože človek si za takú dobu strávenú behaním po svete a fotením všetkého možného pre rôzne firmy a spoločnosti zarobí naozaj dosť. Dôkazom toho je aj náš obrovský dom, postavený v najbohatšej štvrti mesta blízko pláže. Bývať v takom dome je asi jedným z množstva snov väčšiny tínedžerov. Aspoň takéto veci mi vynahrádzajú ten, už spomínaný čas strávený behaním po svete. Ten čas bez otca a bez akéhokoľvek iného rodinného príslušníka a stáleho domova.
Ale to je v poriadku.


Prológ


Kráčala som po rozľahlej lúke. Zelenej. Plnej kvetov. Slnko mi silno svietilo do očí a oslepovalo ma. Akoby naschvál. Cítila som jeho teplo. Bolo to ako naozaj. Vždy to tak je. V skutočnosti to bol len jeden z tých snov, ktoré začnú úplne obyčajne, no neskôr v nich bojujem o svoj život alebo ma naháňa nejaký šialenec so sekerou v ruke a neviem sa prebrať. Nech sa snažím akokoľvek. Potom sa celá spotená zobudím a kričím z plných pľúc. Neskôr si uvedomím, že to bola len nočná mora a spokojne spím ďalej. Nikdy si však v sne neuvedomím, že sny sa dajú ľahko ovplyvniť. Aj keď viem ako.

Z pohľadu tej druhej

 Blog
Komentuj
 fotka
normalkomar  19. 8. 2011 23:05
som zvedavý na pokračovanie
 fotka
antifunebracka  13. 2. 2018 16:26
To je ako slovenské Beverly Hills
Napíš svoj komentár