Ale nie...Všetci sa ozvú len keď oni potrebujú.
Ale o tom som nechcela...Všetko je to venované tebe..Pretože ťa milujem a ty si to nevážiš...Pretože začínam mať pocit, že tvoje "milujem ťa" je falošné..
Keď si sa so mnou rozišiel zrútil sa mi svet. Plakala som ako nikdy, počuli ma všetci, pýtali sa ma či som normálna, že si ma nezaslúžiš...Že si obyčajný idiot, ktorých behá po svete milión..Neverila som tomu, no napriek tomu som vymazala všetky fotky, odložila darčeky do zabudnutia... Inak by som nezabudla...
Na druhý deň, som ti dala druhú šancu.. To vrátenie bolo proti všetkým mojím zásadám. Ale raj bude všetko lepšie, budeš so mnou konečne viac ako 2 razy za týždeň ( áno to je náš večný problém) a bude všetko tak dokonalé ako na začiatku...Uverila som ti, pretože ťa milujem...
Áno, bolo to také isté...asi mesiac...Teraz si asi zabudol na to čo všetko si mi natáral, že? Už ti za to nestojím? Kurva( sorry za výraz), prečo mám pocit, že ťa musím nútiť aj do tých dvoch dní, aby sme boli spolu? Prečo??? Nevládzem, fakt...
Zamestnávaš moju myseľ 24 hodín denne, rozmýšľam, či som spravila dobre, keď som sa k tebe vrátila, či som nespravila chybu...Dúfam, že nie..Že je to len zlé obdobie, ktoré pominie...
Ale moje oči už nevládzu plakať...Vážne nie...
(On si to aj tak nikdy neprečíta a vás to asi nezaujíma, ale musela som to zo seba dostať von)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár