zabi moju lásku.
Zabi ju svojim ALE...
Nech nežije,
keď živorí.
Umlč svoj hlas,
čo pri uchu mi zvoní.
Keď ľúbiš,
tak príď, prosím.
Ja zabudnem na tvoje
zbohom.
Nemusíš kričať do sveta.
Keď toto cítiš láska,
tak objím ma,
objím ma silno,
prosím.
Ja poviem ti všetko mlčaním.
Až stratím seba
a zabudnem...
Kto si bol a kto si,
ja vypoviem ti vtedy,
čo dlho v srdci nosím.
Tak povedz mi ALE,
prekonaj svoj strach.
Strach, či klam...
Ja už neviem kto si?
Ľúbená?
Nechcená?
Ja bôľ nosím.
Keď si ma niekedy ...,
keď teraz...
ja neviem, snáď.
Ja čakám,
ja neprosím.
Ty aj tak zvoníš.
Prečo nestíchol tvoj hlas?
Tak pomôž mi nájsť seba,
prosím.
Čakanie bolí, bolí viac
než tvoj koniec.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
pershing363
27. 11.novembra 2009 23:37
Pekne, pekne a depresivne
2
"Čakanie bolí, bolí viac
než tvoj koniec."
tým si povedal všetko...krásne a pravdivé
než tvoj koniec."
tým si povedal všetko...krásne a pravdivé
4
tvoje basne su jednymi z mala im podobnym co sa formy tyka ktore sa mi pacia..
hlavne pre ich obsahovu hodnotu jemne dotvaranu prave formou
hlavne pre ich obsahovu hodnotu jemne dotvaranu prave formou
Napíš svoj komentár