Ponorený v spomienkach
hútaš nad životom
a kam si sa pohol
behom tých dvoch rokov.

Dotkni sa zrkadla,
teplým životom naň dýchni,
lebo tí čo večne hučali
už konečne stíchli.

Pozorne zaostruj
a pi z oázy pokoja
kde sa tvoje choré nohy
už konečne postavia.

Útrapy si prekonal
čo zrážali ťa ku dnu
no ty, človek múdry,
mal si myseľ kľudnú.

Načerpaj teda sily
čo pevným ťa robia
nech sa aj tvoje ďalšie rany
dobre rýchlo zhoja.

Bude ich ešte mnoho
a ty dobre vieš to
no v tvojom pohľade vidno
že ich zkoríš rezko.

Vďaka tvojmu cieľu
a využitým darom neba
si dokázal po rokoch
spoznať samého seba.

Ďalšie rany čakajú ťa
hneď oproti cez ulicu
no ty neťaháš zbrane
či palicu.
Úsmev a kopu optimizmu.

To si na tebe vážim najviac.

 Záchod
Komentuj
Napíš svoj komentár