Vzdavam sa. Nakupil som nasim noze, nakupil som im brusne kamene, naucil som ich to pouzivat, len preto, aby som tam prisiel a videl dvestoeurovy noz DOJEBANY NA MINDER PICU generickou stolovou bruskou.
Komentuj
20 komentov
2
Tiež ma z takého berú mory!
Nože brúsim susedom, kolegom, kamarátom, priateľom, mame...
No keď vidím, ako niekto po mojej niekoľko hodinovej práci na plechových nožoch z Tescomy, aby som im vytiahol ostrie postupne na kameňoch 220- 6000, krájajú na tanieri, mám chuť im tú zbierku plieškov napichať do chrbta!
Sused mi doniesol nôž z práce na brúsenie. Reku mäsiar, má dobrý nôž, klasika KDS Sedličany, nie zlé, prostý pracovný nôž, pohrám sa, urobím mu radosť.
Nabrúsil som ho na ostrosť britvy a odovzdal s tým, že nechoď s ním na kosti, ale porcuj koľko chceš, budeš spokojný.
Za týždeň mi ho doniesol so zubami od flexy...
Do piči som ho poslal aj s tým nožom.
Nože brúsim susedom, kolegom, kamarátom, priateľom, mame...
No keď vidím, ako niekto po mojej niekoľko hodinovej práci na plechových nožoch z Tescomy, aby som im vytiahol ostrie postupne na kameňoch 220- 6000, krájajú na tanieri, mám chuť im tú zbierku plieškov napichať do chrbta!
Sused mi doniesol nôž z práce na brúsenie. Reku mäsiar, má dobrý nôž, klasika KDS Sedličany, nie zlé, prostý pracovný nôž, pohrám sa, urobím mu radosť.
Nabrúsil som ho na ostrosť britvy a odovzdal s tým, že nechoď s ním na kosti, ale porcuj koľko chceš, budeš spokojný.
Za týždeň mi ho doniesol so zubami od flexy...
Do piči som ho poslal aj s tým nožom.
3
@hovado @2 Ach, som rad, ze na Birdzi niekto pozna tuto bolest!
Na com brusis? Ja som si nakupil Shaptony s velmi velkou zlavou z jedneho krachujuceho eshopu. Cize mam dost trapny grit progression, lebo nebolo bars na vyber, 320, 1000, 3000, 12000. Ale, 60% zlava, nekup to. Paradne kamene, no len velmi chyba nieco medzi 3000 a 12000.
Niezeby trebalo ist na 12000 pri vacsine nozov, 3000 bohate staci na finish, ale ked sa s tym chcem fakt vyhrat, tak sa proste nevyhram. By som musel po tej 12000ke fidlikat hodinu, aby som odstranil vsetky hlbsie stopy po 3000ke.
Ale ja som to aj bral tak, ze oni tie noze pouzivaju jak pouzivaju, tak som im dal sadu Victorinoxov, nie dobre, nie zle, ze tu mate, budte radi.
Ale dostali aj jeden Yaxell Ran a vravim, Victorinoxy nech berie cert, s nimi si robte, co chcete. Tento je LEN na zeleninu a maso a LEN! na lopariku. Dopouzivat, umyt, odlozit, nie jebnut do dresu a zahadzat keramickymi taniermi. Ten mate od toho, aby vydrzal velmi ostry velmi dlho, ale treba ho spravne pouzivat. Ked ho nebudete vediet nabrusit, nevadi, ked pridem, nabrusim.
No.
No...
Povedzme, ze ten Yaxell uz nikto nezachrani.
Na com brusis? Ja som si nakupil Shaptony s velmi velkou zlavou z jedneho krachujuceho eshopu. Cize mam dost trapny grit progression, lebo nebolo bars na vyber, 320, 1000, 3000, 12000. Ale, 60% zlava, nekup to. Paradne kamene, no len velmi chyba nieco medzi 3000 a 12000.
Niezeby trebalo ist na 12000 pri vacsine nozov, 3000 bohate staci na finish, ale ked sa s tym chcem fakt vyhrat, tak sa proste nevyhram. By som musel po tej 12000ke fidlikat hodinu, aby som odstranil vsetky hlbsie stopy po 3000ke.
Ale ja som to aj bral tak, ze oni tie noze pouzivaju jak pouzivaju, tak som im dal sadu Victorinoxov, nie dobre, nie zle, ze tu mate, budte radi.
Ale dostali aj jeden Yaxell Ran a vravim, Victorinoxy nech berie cert, s nimi si robte, co chcete. Tento je LEN na zeleninu a maso a LEN! na lopariku. Dopouzivat, umyt, odlozit, nie jebnut do dresu a zahadzat keramickymi taniermi. Ten mate od toho, aby vydrzal velmi ostry velmi dlho, ale treba ho spravne pouzivat. Ked ho nebudete vediet nabrusit, nevadi, ked pridem, nabrusim.
No.
No...
Povedzme, ze ten Yaxell uz nikto nezachrani.
6
Rozsutec, Taidea, leštiace pasty na koži a tvrdom dreve.
Idem 220, 400, 600, 1000, 1600, 3000, 5000, 8000, 12000, 25000.
Ostrie doslova na zrkadlo.
On sa nôž potom zdá byť tupý... Nemá mikro zúbky, ihlu...
Ale tupý isto nie je
Na klasické domáce varenie používam obyčajné nože, Zwiling, spomínané KDS, Fiskars, Pyrex, prosto zbierka rôznych, ktoré padli do ruky, aj na denko (lopár).
No mám veľmi rád a často používam nože Morakniv, Opinel, Fall.
Hlavne z uhlíkovej ocele.
Áno, chcú starostlivosť, ale ich tvrdosť, životnosť ostria, jemnosť makroštruktúry ocele prevyšujú nevýhodu hrdzavenia.
Vo väčšine prípadov je bežná oceľ lepšie brúsiteľná, ako nerezová, pre jej štruktúru.
A jeden tip- nôž z poldi ocele je veľmi podobný japonskej oceli a po nabrúsení sa tak aj správa
(Poldi super-elektro napríklad, z tej sa dokonca vyrábala hlavňovina, popiči matroš)
Idem 220, 400, 600, 1000, 1600, 3000, 5000, 8000, 12000, 25000.
Ostrie doslova na zrkadlo.
On sa nôž potom zdá byť tupý... Nemá mikro zúbky, ihlu...
Ale tupý isto nie je
Na klasické domáce varenie používam obyčajné nože, Zwiling, spomínané KDS, Fiskars, Pyrex, prosto zbierka rôznych, ktoré padli do ruky, aj na denko (lopár).
No mám veľmi rád a často používam nože Morakniv, Opinel, Fall.
Hlavne z uhlíkovej ocele.
Áno, chcú starostlivosť, ale ich tvrdosť, životnosť ostria, jemnosť makroštruktúry ocele prevyšujú nevýhodu hrdzavenia.
Vo väčšine prípadov je bežná oceľ lepšie brúsiteľná, ako nerezová, pre jej štruktúru.
A jeden tip- nôž z poldi ocele je veľmi podobný japonskej oceli a po nabrúsení sa tak aj správa
(Poldi super-elektro napríklad, z tej sa dokonca vyrábala hlavňovina, popiči matroš)
7
Teda takto. Silno som sa chcel vyhnúť nudným rečiam (písaniu) o materiáloch.
Nerezové ocele sa delia na tri základné typy. Feritické, austenitické a martenzitické.
Na nože do kuchyne je najčastejšie používaná Aisi 430 a 430C. Je to bežná ušľachtilá oceľ, výborné antikorozívne vlastnosti, ale samotná feritická štruktúra nie je to pravé orechové, pre brúsiča, brúsi sa až príliš dobre, robí ihlu, tupí sa rýchlo.
Skvelá oceľ na nože je Aisi 316(L). Je Austenitická, obsahuje viac molybdénu, štruktúra je jemnejšia, brúsi sa fajn, ostrie drží dobre, ale je náchylná na ohyb a ostrie sa vylamuje.
Martenzitické ocele sú už mimo bežných materiálov a bežné nože. Nepoužívajú sa, pre ich vysokú cenu, no je to škoda, lebo majú výborné vlastnosti.
Vďaka technológii spracovania majú veľkú tvrdosť a pevnosť, ale dajú sa ľahko zničiť a v domácich podmienkach ťažko opraviť.
Aisi 420C a 431 sú tepelne upravené ocele, vysoko tvrdé a ostrie držia výborne.
Ale musia sa kaliť v tekutom dusíku, tzv. kryo-kalenie.
Nevýhoda je jasná, zahriatím nad (približne) 320°C sa dajú ľahko popustiť a strácajú svoje vlastnosti.
Opätovné kalenie zohriatim práve na cca 350°C a následným ponorením do dusíka sa doma robí ťažko...
Napríklad ocele Sandvik sú martenzitické. Sú dobré, kým ich nebrúsiš strojovo a neprehreješ...
Ale k oceliam ušľachtilým, ale nie nehrdzavejúcim-
Poldi, Hardox, stará dobrá 15 230 majú spoločné vlastnosti.
Sú vyšľachtené malým množstvom chrómu, molybdénu, vanádu, niklu, wolframu...
Vďaka legujúcim prvkom vedia byť aj mechanicky odolné, zároveň aj čiastočne odolné, voči korózii.
(Isto si si všimol, že Hardox koroduje inak, ako bežná konštrukčná oceľ triedy 11 xxx)
Skvelý materiál je práve 15 230.
V základe je to materiál na strojové súčiastky, ako ozubené kolesá, na nástroje, ako sú pilníky, sekáče...
Dá sa zušľachťovať, cementovať, moriť...
Nerezové ocele sa delia na tri základné typy. Feritické, austenitické a martenzitické.
Na nože do kuchyne je najčastejšie používaná Aisi 430 a 430C. Je to bežná ušľachtilá oceľ, výborné antikorozívne vlastnosti, ale samotná feritická štruktúra nie je to pravé orechové, pre brúsiča, brúsi sa až príliš dobre, robí ihlu, tupí sa rýchlo.
Skvelá oceľ na nože je Aisi 316(L). Je Austenitická, obsahuje viac molybdénu, štruktúra je jemnejšia, brúsi sa fajn, ostrie drží dobre, ale je náchylná na ohyb a ostrie sa vylamuje.
Martenzitické ocele sú už mimo bežných materiálov a bežné nože. Nepoužívajú sa, pre ich vysokú cenu, no je to škoda, lebo majú výborné vlastnosti.
Vďaka technológii spracovania majú veľkú tvrdosť a pevnosť, ale dajú sa ľahko zničiť a v domácich podmienkach ťažko opraviť.
Aisi 420C a 431 sú tepelne upravené ocele, vysoko tvrdé a ostrie držia výborne.
Ale musia sa kaliť v tekutom dusíku, tzv. kryo-kalenie.
Nevýhoda je jasná, zahriatím nad (približne) 320°C sa dajú ľahko popustiť a strácajú svoje vlastnosti.
Opätovné kalenie zohriatim práve na cca 350°C a následným ponorením do dusíka sa doma robí ťažko...
Napríklad ocele Sandvik sú martenzitické. Sú dobré, kým ich nebrúsiš strojovo a neprehreješ...
Ale k oceliam ušľachtilým, ale nie nehrdzavejúcim-
Poldi, Hardox, stará dobrá 15 230 majú spoločné vlastnosti.
Sú vyšľachtené malým množstvom chrómu, molybdénu, vanádu, niklu, wolframu...
Vďaka legujúcim prvkom vedia byť aj mechanicky odolné, zároveň aj čiastočne odolné, voči korózii.
(Isto si si všimol, že Hardox koroduje inak, ako bežná konštrukčná oceľ triedy 11 xxx)
Skvelý materiál je práve 15 230.
V základe je to materiál na strojové súčiastky, ako ozubené kolesá, na nástroje, ako sú pilníky, sekáče...
Dá sa zušľachťovať, cementovať, moriť...
8
@hovado @6 A tie Taidea su dobre teda, vravis? Lebo potrebujem tu svoju 3000-12000 medzeru niecim vykryt, ale nie az tak velmi, aby som tam kupoval dalsi Shapton. Bez zlavy.
Taidea by bola fajn, ALE. Ale... Mam trocha obavy z cinskych kamenov, kedze som si dost isty, ze ta ista tovaren vyraba velmi srackove nameless kamene. Take tie, co robia na tony, nejaky dropshipper si na to vytlaci svoje logo a predava to na Amazone. Fakt, ze velmi zle. A tak teraz neviem, ze co s nimi. Ze ci si "Taidea" drzia ako "premium" znacku a realne dostanem pouzitelny kamen, alebo dostanem len dalsi nepouzitelny smejd z tej tovarne.
Tiez mam celkom rad uhlikovu ocel. Darmo, aj ked je uplne na picu, aj tak je velmi dobra. Nic sa neda robit. Ale kedze som lenivy, tak si idem skor VG10. To sa sprava podobne, viac-menej, z hladiska narocnosti brusenia a toho, ako dlho to vydrzi ostre, len to nehrdzaveje.
Zvazujem ale, zvazujem, ze by som si kupil noz z nejakej tej sialenej ocele. Az sa raz zacnu vyrabat kuchynske, lebo teraz robia len take noziky. Nejaku tu sialenost od CPM, ci uz M4, Magnacut, ... To je inde, to sa ani nesprava jak ocel. Kamarat si kupil Magnacut nozik, asi dva roky dozadu, beha s nim po lese a robi srandy, a s tym nozikom sa stale vies oholit. Neskutocny material. Problem je, ze to nenabrusis na korundovych kamenoch. Tie karbidy v tom su tvrde jak diabol. To sice neotupeje (tak skoro), ale ked to otupeje, tak mozes zahodit vsetko co mas a nakupit diamantove kamene. A to sa mi fakt robit nechce.
Taidea by bola fajn, ALE. Ale... Mam trocha obavy z cinskych kamenov, kedze som si dost isty, ze ta ista tovaren vyraba velmi srackove nameless kamene. Take tie, co robia na tony, nejaky dropshipper si na to vytlaci svoje logo a predava to na Amazone. Fakt, ze velmi zle. A tak teraz neviem, ze co s nimi. Ze ci si "Taidea" drzia ako "premium" znacku a realne dostanem pouzitelny kamen, alebo dostanem len dalsi nepouzitelny smejd z tej tovarne.
Tiez mam celkom rad uhlikovu ocel. Darmo, aj ked je uplne na picu, aj tak je velmi dobra. Nic sa neda robit. Ale kedze som lenivy, tak si idem skor VG10. To sa sprava podobne, viac-menej, z hladiska narocnosti brusenia a toho, ako dlho to vydrzi ostre, len to nehrdzaveje.
Zvazujem ale, zvazujem, ze by som si kupil noz z nejakej tej sialenej ocele. Az sa raz zacnu vyrabat kuchynske, lebo teraz robia len take noziky. Nejaku tu sialenost od CPM, ci uz M4, Magnacut, ... To je inde, to sa ani nesprava jak ocel. Kamarat si kupil Magnacut nozik, asi dva roky dozadu, beha s nim po lese a robi srandy, a s tym nozikom sa stale vies oholit. Neskutocny material. Problem je, ze to nenabrusis na korundovych kamenoch. Tie karbidy v tom su tvrde jak diabol. To sice neotupeje (tak skoro), ale ked to otupeje, tak mozes zahodit vsetko co mas a nakupit diamantove kamene. A to sa mi fakt robit nechce.
9
A baviť sa o oceliach 19 xxx uhlikových a superzliatinách, to už je téma pre metalurgov
Z toho som robil na výške zopár prác, tak čosi málo o tom viem.
Tam je zvláštnosť u ocelí, prečo zmes železa a uhlíka (v základe to nič iné nie je) dokáže mať tak mnoho variácií.
Finta je v spracovaní a rozmiestnení štruktúry uhlíka v mriežke železa.
A rozdiel medzi oceľou bežnou, konštrukčnou a super zliatinou je v technológii spracovania.
Japonskí majstri dokázali vyrobiť pred mnohými rokmi tak skvelú oceľ v podmienkach prakticky jaskynných, vďaka svojmu umu a šikovnosti.
A práve spôsob, ako ju robili je kľúčový!
Tepota, množstvo uhlíka, spôsob tvárnenia, rýchlosť ochladenia, chladiace médium...
Je to veda, kua veda...
Napríklad 11 600, 19 199 majú rovnaké zloženie, ale vďaka technológii výroby sú to ocele z úplne opačných koncov a s tak rozdielnymi vlastnosťami, ako deň a noc.
Krásny príklad je USSteel v KE.
Američania prišli z Pittsburgu do KE, aby sledovali výrobu hlbokotažných prechov pre výrobu radiátorov a pre automobilový priemysel.
Veď v KE sa vyrába hlbokoťažný plech s výbornými plastickými vlastnosťami (hlbokoťažný, znamená, že je schopný neprasknúť, pri velkých prieťahoch vo formách na tvárnenie- schopnosť nechať sa tvarovať do zložitých tvarov bez praskania štruktúry materiálu- mikrotrhliny) a zároveň má vysokú pevnosť, čo oproti konkurenčným materiálom bola markantná výhoda.
Celý čas to mali pred očami a nevideli to. Nechápali, ako to, že z totožnej linky v USA vychádza iný materiál!
Finta je v tlaku na válcoch a teplote chladnutia...
A tak je to aj s japoncami a ich skvelou oceľou.
Zo surového spečenca železa a uhlíka, za pomoci častého ohrievania a kovania sa doslova vypálil prebytočný uhlík a opakovaným "miesením" materiálu a jeho tvárnením dosahoval extrémne konzistentnú štruktúru, ktorá bola následne specifickým technilogickým postupom žihania, kalenia a popúšťania zušľachtená na niečo v tej dobe nevídané.
Z toho som robil na výške zopár prác, tak čosi málo o tom viem.
Tam je zvláštnosť u ocelí, prečo zmes železa a uhlíka (v základe to nič iné nie je) dokáže mať tak mnoho variácií.
Finta je v spracovaní a rozmiestnení štruktúry uhlíka v mriežke železa.
A rozdiel medzi oceľou bežnou, konštrukčnou a super zliatinou je v technológii spracovania.
Japonskí majstri dokázali vyrobiť pred mnohými rokmi tak skvelú oceľ v podmienkach prakticky jaskynných, vďaka svojmu umu a šikovnosti.
A práve spôsob, ako ju robili je kľúčový!
Tepota, množstvo uhlíka, spôsob tvárnenia, rýchlosť ochladenia, chladiace médium...
Je to veda, kua veda...
Napríklad 11 600, 19 199 majú rovnaké zloženie, ale vďaka technológii výroby sú to ocele z úplne opačných koncov a s tak rozdielnymi vlastnosťami, ako deň a noc.
Krásny príklad je USSteel v KE.
Američania prišli z Pittsburgu do KE, aby sledovali výrobu hlbokotažných prechov pre výrobu radiátorov a pre automobilový priemysel.
Veď v KE sa vyrába hlbokoťažný plech s výbornými plastickými vlastnosťami (hlbokoťažný, znamená, že je schopný neprasknúť, pri velkých prieťahoch vo formách na tvárnenie- schopnosť nechať sa tvarovať do zložitých tvarov bez praskania štruktúry materiálu- mikrotrhliny) a zároveň má vysokú pevnosť, čo oproti konkurenčným materiálom bola markantná výhoda.
Celý čas to mali pred očami a nevideli to. Nechápali, ako to, že z totožnej linky v USA vychádza iný materiál!
Finta je v tlaku na válcoch a teplote chladnutia...
A tak je to aj s japoncami a ich skvelou oceľou.
Zo surového spečenca železa a uhlíka, za pomoci častého ohrievania a kovania sa doslova vypálil prebytočný uhlík a opakovaným "miesením" materiálu a jeho tvárnením dosahoval extrémne konzistentnú štruktúru, ktorá bola následne specifickým technilogickým postupom žihania, kalenia a popúšťania zušľachtená na niečo v tej dobe nevídané.
10
@3kratadost @8 mám mnoho kameňov, ale málo je použiteľných.
Rozsutec je skvelý, je náš.
Aj čínske kamene sú dobré, Taidea je práve akýsi mačko-pes.
Japonský kameň z Číny...
Nie je zlý, nie je dobrý...
Preto používam pasty, lapovacie, leštiace.
Tam je štruktúra jasná, médium je vosk, loj, olej...
Nie je to tuhý kus, kameň, ako taký. Po nanesení na plastový, silonový blok funguje rovnako, ako kameň, je jemnejší.
Mne sa viac osvedčilo tvrdé drevo a ťahať po smere vlákien. Keď sa hranolček opotrebuje, vyrobím si ďalší a stojí to drobné.
Pasty dostať, sú lacné...
Prípadne kvalitný brúsny papier na skle, to je tiež riešenie.
Nekupuj, ale 3M, stoja za vylíž prdel.
Rozsutec je skvelý, je náš.
Aj čínske kamene sú dobré, Taidea je práve akýsi mačko-pes.
Japonský kameň z Číny...
Nie je zlý, nie je dobrý...
Preto používam pasty, lapovacie, leštiace.
Tam je štruktúra jasná, médium je vosk, loj, olej...
Nie je to tuhý kus, kameň, ako taký. Po nanesení na plastový, silonový blok funguje rovnako, ako kameň, je jemnejší.
Mne sa viac osvedčilo tvrdé drevo a ťahať po smere vlákien. Keď sa hranolček opotrebuje, vyrobím si ďalší a stojí to drobné.
Pasty dostať, sú lacné...
Prípadne kvalitný brúsny papier na skle, to je tiež riešenie.
Nekupuj, ale 3M, stoja za vylíž prdel.
11
@hovado @9 Kludne pis, ja si rad precitam. Nebudem sice vediet adekvatne zareagovat, lebo o tom dokopy picu viem. Ale je to jedna z tem, ktore ma zaujimaju viac nez bezneho smrtelnika. Takze ta mozem ubezpecit, ze to bude s laskou precitane a ocenene.
Ja poznam len par oceli, viem co-to o krystalickych strukturach, karbidoch, o tom, co mi to spravi pri bruseni, ale tym to konci. A este viem, ze Magnacut, na zaklade jednej skusenosti co mam, popiera vsetko, co som si myslel, ze viem, ze ocel dokaze. A tym to naozaj konci.
Ale, vravim, rad si precitam, je to zaujimave.
Ja poznam len par oceli, viem co-to o krystalickych strukturach, karbidoch, o tom, co mi to spravi pri bruseni, ale tym to konci. A este viem, ze Magnacut, na zaklade jednej skusenosti co mam, popiera vsetko, co som si myslel, ze viem, ze ocel dokaze. A tym to naozaj konci.
Ale, vravim, rad si precitam, je to zaujimave.
12
A čo sa týka šialených materiálov, brúsil som už Magnu.
Ale nôž z titánu, to bol challenge, pri tom je Magna obyčajný plocháč.
Raz za mnou prišiel rus, že chce nabrúsiť nôž. Zvláštny, sivý, matný, ľahučký, ako umelý...
Priznal sa, že je z lopatky turbíny leteckého motora.
Aha... Rus, takže ruský motor, takže titán...
Kovaním sa ťahajú ostria na kosách, alebo britvách, skúsime.
Kladivo nieslo znaky, čepeľ bez škrabanca a to som do toho ku koncu búšil, že som zlomil porisko >
Inu, skúsime kameň. Rozsutec som si tým nožom zrovnal. Doslova mierne opotrebený kameň som zaškrabal do roviny, tak fajn, kameň som si opravil, ale nožu nič...
Skúsime karborundum. Korundový kameň spôsobil akési náznaky uberania materiálu, ale pri tom tlaku na kotúč by som iný nôž už nebrúsil, ale rezal na dva kusy...
Ta do pšej kundy, vyrobil to človek, nabrúsil, tak nech ma to neserie!
Obraciam sa na majiteľa noža, nech mi povie, ako bol nôž vyrobený, či mám osloviť docenta Zivčáka na metalurgii, či ísť do Mordoru, alebo hľadať Héfaista...
On nevie, otec robil nôž, dostal ho darom. Nepomohol mi, a ja som bol zúfalý...
Skúsil som korund a nič. Mňa šlo jebnúť! No čím brúsiť nôž, keď to nejde ani najtvrdším kameňom?
Veď ho vyrobil človek! Kua ale ako!?
Skrátim to.
Po rozobratí noža, zahriatí na 800°C šiel brúsiť korundom.
Nôž mohol používať ďalších 30 rokov.
Snáď mi ho na staré kolená nedonesie nabrúsiť zas...
Ale nôž z titánu, to bol challenge, pri tom je Magna obyčajný plocháč.
Raz za mnou prišiel rus, že chce nabrúsiť nôž. Zvláštny, sivý, matný, ľahučký, ako umelý...
Priznal sa, že je z lopatky turbíny leteckého motora.
Aha... Rus, takže ruský motor, takže titán...
Kovaním sa ťahajú ostria na kosách, alebo britvách, skúsime.
Kladivo nieslo znaky, čepeľ bez škrabanca a to som do toho ku koncu búšil, že som zlomil porisko >
Inu, skúsime kameň. Rozsutec som si tým nožom zrovnal. Doslova mierne opotrebený kameň som zaškrabal do roviny, tak fajn, kameň som si opravil, ale nožu nič...
Skúsime karborundum. Korundový kameň spôsobil akési náznaky uberania materiálu, ale pri tom tlaku na kotúč by som iný nôž už nebrúsil, ale rezal na dva kusy...
Ta do pšej kundy, vyrobil to človek, nabrúsil, tak nech ma to neserie!
Obraciam sa na majiteľa noža, nech mi povie, ako bol nôž vyrobený, či mám osloviť docenta Zivčáka na metalurgii, či ísť do Mordoru, alebo hľadať Héfaista...
On nevie, otec robil nôž, dostal ho darom. Nepomohol mi, a ja som bol zúfalý...
Skúsil som korund a nič. Mňa šlo jebnúť! No čím brúsiť nôž, keď to nejde ani najtvrdším kameňom?
Veď ho vyrobil človek! Kua ale ako!?
Skrátim to.
Po rozobratí noža, zahriatí na 800°C šiel brúsiť korundom.
Nôž mohol používať ďalších 30 rokov.
Snáď mi ho na staré kolená nedonesie nabrúsiť zas...
13
@hovado @12 Titan poznam tiez Tiez z turbiny ruskeho leteckeho motoru Bratranec k tomu nejako prisiel, doniesol to, tak samozrejme, ze sa ide robit noz!
Nemusim snad vraviet, ze to skoncilo velkym neuspechom.
Ale co to tam za titan oni pouzivali a preco sa tak NENORMALNE TAZKO brusi? Ved titan co sa bezne pouziva kde-kade nie je tvrdy, vid. hodinky/mobily. A co som nasiel, tak ocel dokaze byt tvrdsia jak titan, pokial sa bavime o HRC. Tak preco je to, z coho ti rusi skladali motory, tak nenormalne tazke opracovat? Som sa snazil k tomu dopatrat vtedy, ked doniesol tu lopatku a zistil som, ze... Nic som nezistil. Doteraz nechapem, preco sa to nedalo brusit.
Nemusim snad vraviet, ze to skoncilo velkym neuspechom.
Ale co to tam za titan oni pouzivali a preco sa tak NENORMALNE TAZKO brusi? Ved titan co sa bezne pouziva kde-kade nie je tvrdy, vid. hodinky/mobily. A co som nasiel, tak ocel dokaze byt tvrdsia jak titan, pokial sa bavime o HRC. Tak preco je to, z coho ti rusi skladali motory, tak nenormalne tazke opracovat? Som sa snazil k tomu dopatrat vtedy, ked doniesol tu lopatku a zistil som, ze... Nic som nezistil. Doteraz nechapem, preco sa to nedalo brusit.
14
Už tá technológia výroby lopatiek rotorov turbín je veda.
Motor má vpredu duchadlo, ktoré je poháňané turbínou vzadu, ktorá je kŕmená vzduchom z duchadla...
3-4 hriadele v sebe, medzi nimi ložiská, chladenie, olej...
No prúdový motor síce vyzerá jednoducho, ale vôbec nie je jednoduchý...
Pre predstavu, lopatky turbíny (nie dúchadla) sa točia 50-120 tisíc otáčkami v teplote 1000-1500°C.
Máš pocit, že sú to horibilné čísla? Teplota zapalenej zmesi v klasickom benzinovom motore majú okolo 1200°C.
Ale! Lopatky musia vydržať obrovskú odstredivú silu 200-300G, teplotu a musia byť tvarovo stále v celom spektre pracovných tlakov a otáčok motora po dobu minimálne 18 hodín.
(Pre porovnanie, prvé masovo produkované prúdové lietadlo Messerschmitd ME262 málo životnosť motora cirka 2 hodiny a zďaleka nemalo také výkony, ako moderné stroje)
A tak konštruktéri bojovali s otázkou, ako vylepšiť motor.
Jediný na Zemi použiteľný materiál bol titán.
Ale tu vznikol prúser - fajn, ale získať titán zo zeme nie je len tak...
Áno, najväčšie ložisko titánu je v Rusku, dokonca aj USA nakupovalo titán od Sovietov cez nastrčené firmy, za pomoci CIA.
Ďalší problém je, jeho spracovanie. Potrebujeme pece, ktoré zahrejú titán na 1800°C, aby bol tekutý.
Fajn, ale ako fyzicky vyrobiť lopatku rotora?
USA išlo cestou vyiskrenia z ingotu- slepá ulička, veľa odpadu, ktorý sa doslova odparí a je to plytvanie materiálom, ktorý nakupujú od nepriateľa a za brutálne ceny a zmätkovitosť bola na úrovni 50%.
Skúsime odlievať do uhlíkovej formy a následne opracovať...
Hej, ale nie. Polotovary boli fajn, ale po opracovaní zmätkovitosť cirka 20%, ale menej odpadu.
Tak to +- robia do dnes...
A Rusi? Vyrobili z titán- wolframovej zliatiny (adamantia) formy na kovanie.
Hej moment... Titán a Wolfrám sa nemajú radi... Nespájajú sa, nedifundujú, ich mriežky sú nekompaktibilné... Ako tie formy vyrobili je tajomstvom veľkým, ako celý vesmír, ale dokázali to.
V nich vopred odliaté ingoty titánu kovajú na gigantických bucharoch o výkone 2000ton.
Prosto ich buchajú jednu za druhou, výroba trvá minútu kovania...
Majú zmätkovitosť 99%!
Ale! Čo je zmätok, naspäť do tavby a kujú na novo.
Celá prdel je v tom, že kým c USA vyrobia jednu lopatku za cca 5-6 minút, Rusi zatiaľ vo svojich závodoch vyrobia cirka stovku dobrých a tisíce a tisíce zmätkov.
Je to zvláštne, ale funguje to.
Nôž bol z akéhosi zmätku prekutý.
Veď ich boli na vagóny a kto by hľadal jeden nepodarok?
Kovaním sa zároveň materiál ubíja a je pevnejší, lebo jeho vnútorná štruktúra nie je narušená trieskovým obrábaním.
Je to ako s drevom, je rozdiel porisko vyštiepať po vláknach, alebo ho jednoducho vybrúsiť.
Štiepané je pevnejšie, lebo štiepaním odstraňuješ celé vlákna a ostávajúce nie sú narušené. Pri trieskovom obrábaní sa narúša štruktúra.
A to je ďalší návod, prečo kovaný nôž z horšieho materiálu môže byť lepší, ako nôž vybrúsený z lepšieho...
Motor má vpredu duchadlo, ktoré je poháňané turbínou vzadu, ktorá je kŕmená vzduchom z duchadla...
3-4 hriadele v sebe, medzi nimi ložiská, chladenie, olej...
No prúdový motor síce vyzerá jednoducho, ale vôbec nie je jednoduchý...
Pre predstavu, lopatky turbíny (nie dúchadla) sa točia 50-120 tisíc otáčkami v teplote 1000-1500°C.
Máš pocit, že sú to horibilné čísla? Teplota zapalenej zmesi v klasickom benzinovom motore majú okolo 1200°C.
Ale! Lopatky musia vydržať obrovskú odstredivú silu 200-300G, teplotu a musia byť tvarovo stále v celom spektre pracovných tlakov a otáčok motora po dobu minimálne 18 hodín.
(Pre porovnanie, prvé masovo produkované prúdové lietadlo Messerschmitd ME262 málo životnosť motora cirka 2 hodiny a zďaleka nemalo také výkony, ako moderné stroje)
A tak konštruktéri bojovali s otázkou, ako vylepšiť motor.
Jediný na Zemi použiteľný materiál bol titán.
Ale tu vznikol prúser - fajn, ale získať titán zo zeme nie je len tak...
Áno, najväčšie ložisko titánu je v Rusku, dokonca aj USA nakupovalo titán od Sovietov cez nastrčené firmy, za pomoci CIA.
Ďalší problém je, jeho spracovanie. Potrebujeme pece, ktoré zahrejú titán na 1800°C, aby bol tekutý.
Fajn, ale ako fyzicky vyrobiť lopatku rotora?
USA išlo cestou vyiskrenia z ingotu- slepá ulička, veľa odpadu, ktorý sa doslova odparí a je to plytvanie materiálom, ktorý nakupujú od nepriateľa a za brutálne ceny a zmätkovitosť bola na úrovni 50%.
Skúsime odlievať do uhlíkovej formy a následne opracovať...
Hej, ale nie. Polotovary boli fajn, ale po opracovaní zmätkovitosť cirka 20%, ale menej odpadu.
Tak to +- robia do dnes...
A Rusi? Vyrobili z titán- wolframovej zliatiny (adamantia) formy na kovanie.
Hej moment... Titán a Wolfrám sa nemajú radi... Nespájajú sa, nedifundujú, ich mriežky sú nekompaktibilné... Ako tie formy vyrobili je tajomstvom veľkým, ako celý vesmír, ale dokázali to.
V nich vopred odliaté ingoty titánu kovajú na gigantických bucharoch o výkone 2000ton.
Prosto ich buchajú jednu za druhou, výroba trvá minútu kovania...
Majú zmätkovitosť 99%!
Ale! Čo je zmätok, naspäť do tavby a kujú na novo.
Celá prdel je v tom, že kým c USA vyrobia jednu lopatku za cca 5-6 minút, Rusi zatiaľ vo svojich závodoch vyrobia cirka stovku dobrých a tisíce a tisíce zmätkov.
Je to zvláštne, ale funguje to.
Nôž bol z akéhosi zmätku prekutý.
Veď ich boli na vagóny a kto by hľadal jeden nepodarok?
Kovaním sa zároveň materiál ubíja a je pevnejší, lebo jeho vnútorná štruktúra nie je narušená trieskovým obrábaním.
Je to ako s drevom, je rozdiel porisko vyštiepať po vláknach, alebo ho jednoducho vybrúsiť.
Štiepané je pevnejšie, lebo štiepaním odstraňuješ celé vlákna a ostávajúce nie sú narušené. Pri trieskovom obrábaní sa narúša štruktúra.
A to je ďalší návod, prečo kovaný nôž z horšieho materiálu môže byť lepší, ako nôž vybrúsený z lepšieho...
15
@3kratadost @13 na bežné použitie sa používa ocel5 s obsahom titánu okolo 20%.
Prakticky to, čo označujeme za titán, je oceľová zliatina legovaná titánom.
Skoro čistý titán je skoro čisté zlo.
A práve zloženie a technológia výroby je veľmi, veľmi strážené tajomstvo.
Napríklad zliatina olova.
Čisté olovo je mäkké.
Pridaním cca 5% cínu olovo značne stvrdne. Pridávaním ďalšieho cínu olovo nebude pomerne tvrdšie.
Pridáme do olova antimón.
Nezmiešajú sa! Antimón sa vylúči na povrchu, počas chladnutia zmesi.
Ale... Cín a antimón sa miešajú.
Teda keď zmiešame cín s antimónom, tú zmes potom vlejeme do taveniny olova, pri chladnutí pomalom a pozvoľnom dostaneme relatívne tvrdú zliatinu.
BTW zliatinu, nazyvanú "literina" alebo "písmovina", ktorá sa používala na výrobu tlačiarenských sázačov, na tlačenie kníh a novín, ešte pred 100 rokmi.
Sranda je v tom, že olovo sa vie miešať s cínom, ale nie s antimónom. Ak pridáš do olova cín, antimón sa vylúči aj tak.
Ale ak zmiešaš najprv cín s antimónom a až tak s olovom, funguje to.
Celá sranda metalurgie je v tom, vedieť čo s čím v akom pomere miešať, v akom poradí, pri akej teplote a tlaku...
Inak to buď nefunguje, alebo bude výsledok úplne iný.
Ako som spomínal, 11 600 a 19 199 majú úplne rovnaké zloženie železa a uhlíka.
Prúser a finta zároveň je v tom, že čo do čoho miešať a ako s tým narábať potom.
A tak podobne to bude aj s tými lopatkami.
Je v tom finta, niečo jednoduché, ale bežnému smrteľníkovi úplne neznáme.
Prakticky to, čo označujeme za titán, je oceľová zliatina legovaná titánom.
Skoro čistý titán je skoro čisté zlo.
A práve zloženie a technológia výroby je veľmi, veľmi strážené tajomstvo.
Napríklad zliatina olova.
Čisté olovo je mäkké.
Pridaním cca 5% cínu olovo značne stvrdne. Pridávaním ďalšieho cínu olovo nebude pomerne tvrdšie.
Pridáme do olova antimón.
Nezmiešajú sa! Antimón sa vylúči na povrchu, počas chladnutia zmesi.
Ale... Cín a antimón sa miešajú.
Teda keď zmiešame cín s antimónom, tú zmes potom vlejeme do taveniny olova, pri chladnutí pomalom a pozvoľnom dostaneme relatívne tvrdú zliatinu.
BTW zliatinu, nazyvanú "literina" alebo "písmovina", ktorá sa používala na výrobu tlačiarenských sázačov, na tlačenie kníh a novín, ešte pred 100 rokmi.
Sranda je v tom, že olovo sa vie miešať s cínom, ale nie s antimónom. Ak pridáš do olova cín, antimón sa vylúči aj tak.
Ale ak zmiešaš najprv cín s antimónom a až tak s olovom, funguje to.
Celá sranda metalurgie je v tom, vedieť čo s čím v akom pomere miešať, v akom poradí, pri akej teplote a tlaku...
Inak to buď nefunguje, alebo bude výsledok úplne iný.
Ako som spomínal, 11 600 a 19 199 majú úplne rovnaké zloženie železa a uhlíka.
Prúser a finta zároveň je v tom, že čo do čoho miešať a ako s tým narábať potom.
A tak podobne to bude aj s tými lopatkami.
Je v tom finta, niečo jednoduché, ale bežnému smrteľníkovi úplne neznáme.
16
@hovado @14 Sranda. Celkovo, co ta metalurgia a materialove inzinierstvo celkovo, spravilo za poslednych 100 rokov. A pritom tak "banalna" vec, mam nejaky chemicky prvok, MOZNO nejake stopove primesy, no na kolko roznych sposobov to uz len mozem dokazat spracovat a ako velmi rozdielne vlastnosti to moze mat? No, velmi vela a velmi odlisne. Ocividne.
Uz len samotna skutocnost, ze HRC mi vlastne vobec nevravi az tak vela, ako som si myslel... Lebo titan spracovany tak a onak, hoc teoreticky o 10 HRC menej nez najtvrdsia ocel, prakticky odolava opotrebovaniu 10x lepsie nez najtvrdsia ocel. Lebo sa tam takym spracovanim vytvori hentaka struktura, ktora sice nema vplyv na meranie tvrdosti, ale ma zasadny vplyv na celkovu odolnost.
No, vravim, sranda. Na to cakam jak na nove epizody oblubeneho serialu, ze s cim to materialove inzinierstvo najblizsie pride. Ked sa vie "relativne jednoducha" metalurgia stale spravat takto zahadne aj do dnesneho dna... Ktohovie, coho vsetkeho je schopne materialove inzinierstvo ako take.
Uz len samotna skutocnost, ze HRC mi vlastne vobec nevravi az tak vela, ako som si myslel... Lebo titan spracovany tak a onak, hoc teoreticky o 10 HRC menej nez najtvrdsia ocel, prakticky odolava opotrebovaniu 10x lepsie nez najtvrdsia ocel. Lebo sa tam takym spracovanim vytvori hentaka struktura, ktora sice nema vplyv na meranie tvrdosti, ale ma zasadny vplyv na celkovu odolnost.
No, vravim, sranda. Na to cakam jak na nove epizody oblubeneho serialu, ze s cim to materialove inzinierstvo najblizsie pride. Ked sa vie "relativne jednoducha" metalurgia stale spravat takto zahadne aj do dnesneho dna... Ktohovie, coho vsetkeho je schopne materialove inzinierstvo ako take.
17
Metalurgia vyzerá byť nezaujimavá, uzkoprsá, úplne nevhodná na konverzáciu.
Ale ked5 som ju začal študovať, zistil som, aká je obšírna a rozmanitá a čo s čím sa dá miešať a aj keď sa to nedá, ako to zmiešať, aby z toho čosi bolo.
Veď príklad zmes železa a uhlíka. Laicky ti vysvetlím, jednu obrovskú tému a budeš mať tušenie, základy, na ktorých sa dá časom staviať, dôležité pre pochopenie tak bežnej veci, oceľ -liatina.
Ale to si asi zapnem PC a napíšem blog. Skúsim byť laický a zároveň nič nezabudnúť.
Ale ked5 som ju začal študovať, zistil som, aká je obšírna a rozmanitá a čo s čím sa dá miešať a aj keď sa to nedá, ako to zmiešať, aby z toho čosi bolo.
Veď príklad zmes železa a uhlíka. Laicky ti vysvetlím, jednu obrovskú tému a budeš mať tušenie, základy, na ktorých sa dá časom staviať, dôležité pre pochopenie tak bežnej veci, oceľ -liatina.
Ale to si asi zapnem PC a napíšem blog. Skúsim byť laický a zároveň nič nezabudnúť.
18
@hovado @17 Je to jedna z tych veci, co by som sice fakt nechcel studovat, ale zaroven su fakt zaujimave
Lebo, na jednej strane, je to proste kov. Robime s tym desattisic rokov, vieme to vsemozne opracovavat, je to pevne, tvrde, tazke, viem cca, na co to mozem pouzit a na co nie.
Ale na druhej strane tam mam ten velmi zaujimavy aspekt, a sice, ze nieco tak jednoduche sa dokaze spravat tak zlozito. A ze sa o tom vie tak malo. A ze existuje lopatka z ruskeho motora, ktorou som si dojebal kamene, ktore ju, podla toho, co (ne)viem, mali zbrusit bez najmensich problemov! Sakra, ved do toho ani diamant poriadne nekusal...
Nic, vravim, necham to ludom, co si to idu viac ako ja. Ja len budem potichu sledovat vyvoj.
Lebo, na jednej strane, je to proste kov. Robime s tym desattisic rokov, vieme to vsemozne opracovavat, je to pevne, tvrde, tazke, viem cca, na co to mozem pouzit a na co nie.
Ale na druhej strane tam mam ten velmi zaujimavy aspekt, a sice, ze nieco tak jednoduche sa dokaze spravat tak zlozito. A ze sa o tom vie tak malo. A ze existuje lopatka z ruskeho motora, ktorou som si dojebal kamene, ktore ju, podla toho, co (ne)viem, mali zbrusit bez najmensich problemov! Sakra, ved do toho ani diamant poriadne nekusal...
Nic, vravim, necham to ludom, co si to idu viac ako ja. Ja len budem potichu sledovat vyvoj.
19
@3kratadost @18 venujem metalurgii prakticky celý život, v rôznych aspektoch. Tak ako dokáže byť nezaujímavá a zároveň nesmierne pútavá, ma uchvacuje.
najlepšie je na nej to, že svoje poznatky dokážeš aplikovať v bežnom živote a dokáže byť veľmi nápomocná.
Prvý blog, relatívne strohý a vlastne popis, o čom budú ďalšie som práve pridal.
Snáď ťa ním neunudím, ale čakám interakciu a následne sa uberiem daným smerom.
Myslím, že je lepšie sa v blogu rozpísať obšírnejšie, ako si tu dopisovať reakcie a potom to bude aj viac fundované.
Jedna zaujímavosť- kedysi som chcel byť učiteľom, no nestalo sa tak. Ale svojim spôsobom ťa a iných možno niečo naučím
najlepšie je na nej to, že svoje poznatky dokážeš aplikovať v bežnom živote a dokáže byť veľmi nápomocná.
Prvý blog, relatívne strohý a vlastne popis, o čom budú ďalšie som práve pridal.
Snáď ťa ním neunudím, ale čakám interakciu a následne sa uberiem daným smerom.
Myslím, že je lepšie sa v blogu rozpísať obšírnejšie, ako si tu dopisovať reakcie a potom to bude aj viac fundované.
Jedna zaujímavosť- kedysi som chcel byť učiteľom, no nestalo sa tak. Ale svojim spôsobom ťa a iných možno niečo naučím
20
@hovado chlape, ty sa teda fakt vyznáš Inak s 3M sa výborne robia klavírové lesky na polyuretánoch... Na nože som neskúšal
Napíš svoj komentár
Ja som sa snazil, fakt som sa snazil.