Bolo to už dávno-pradávno, možno až prapradávno, v čase keď si svoje zážitky všetci /LUDIA/ radi porozprávali, a bolo im dobre. Nemali veľké bruchá, no dostávali aj ZA UCHÁ, a bolo im jedno, kam si sadne MUCHA. Museli sa na všetko pýtať múdrejších, skúsenejších až kým im niekto v jeden pekný deň neukázal INTERNET.

Čo TO ČUDO vie? Opýtal sa jeden MALÝ ČLOVIEČIK. A VEĽKÝ ČLOVIEČIK mu odpovedal: To je taká SVETOVÁ SIEŤ, v ktorej nájdeš odpoveď na akúkoľvek tvoju otázku. Vieš? A to je ona odkiaľ TAKÁ MÚDRA? Tú MÚDROSŤ získala od ľudí, ktorí sa do nej pripojili ...
Tak to je SUPER, pripojím sa aj ja, a potom budem MÚDREJŠÍ, než NAŠA PANI UČITEĽKA. A tak sa aj stalo. MALÝ ČLOVIEČIK sa stal VEĽMI MÚDRYM. Všetci mu závideli. Ak by vedelo ich PRASIATKO, ktoré chovali doma v chlieviku rozprávať, aj ono by mu závidelo. No potom sa stalo niečo zvláštne. Začal byť IN CHAT. Všetci sa ním NAKAZILI, no ale VAKCÍNY na ich liečbu veruže nebolo. A tak sa z MALÉHO ČLOVIEČIKA stal CHATKO. No jemu nestačil jeden CHAT, on musel vyskúšať všetky, a preto sa z neho stal neskor VŠECHATKO. Vedel o všetkom a všetkych, no PANI UČITEĽKA ho aj tak predbehla. Ona sa učila ďalej. No VŠECHATKO zostal iba pri CHAT-ovaní. Už viac nezískaval potrebné vedomosti. Iba CHAT-oval a CHAT-oval, a CHAT-uje až do dnes, ak nedoCHAT-oval.

T B C.

 Rozprávka
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
demonicbass  30. 9. 2010 12:05
pekná pointa...
Napíš svoj komentár