458katka

Kedysi dávno som randila (spavali sme spolu) s jedným mužom ktorého meno začína na P a končí na eter. Keď sme spolu boli prvý krát, bola som očarená viac ako bolo vhodné. Vtedy som lepšie nepoznala, myslela som si že toto čo som našla, nemôže skončiť inak ako dlhým harmonickým vzťahom a uvažovala som nad tým ako budeme spolu šťastní (aká naivná Barbora, junior verzia- v zácviku). Keď nakoniec nadišiel náš čas a pravidelnosť našich stretnutí sa rozplývala čoraz viac, nedokázala som pochopiť čo som urobila zle. Vyčítala som si všetko, svoj vzhľad, svoje telo, svoje záujmy, svoj intelekt, ( P. Mal červený diolom z matfyzu, no porovnávaj sa s pragmatikom ty naničhodná estétka). Pochybovala som o každom aspekte svojho bytia. Všetko som prehodnocovala a snažila sa upraviť do podoby, ktorá by podľa mna jemu viac učarovala. Stratila som seba (pre nič)
Ubehli roky (3) a my sme sa stretli znovu. Otrieskaná veteránka v randení prežila mnoho, o pragmatikovi nevieme, lebo veteránka sa nepýtala. Okremtoho že som v jeho obývačke nesedela ako vyplašené kura, podarilo sa mi odbíjať jeho bozky koketnymi zmienkami o spoločenskom dianí (o ktoré nemá záujem ani minimálne povedomie - bože Barbora rúbala si nízko) o svojom novom živote (nová práca nová katedra, žiadne extra zmeny) a tak podobne. Keď som sa prestala vyžívať v koketnom demonštrovaní svojich znalostí a zviedol ma pohľad na jeho kolena (boli veľmi krásne) a ruky (aj tie) intimita nás odprevadila do spálne (bože aké kvetnato a elegantne jazyk umožňuje povedať vulgárne “mali sme sex”)
Trvalo to 10 minut. Odchádzala som bez toho aby vyslovil zdvorilu zámienku ako výzvu k môjmu odchodu. Nehodlám sa vrátiť - človek by nikdy nemal tráviť v posteli len 10 minút

A stálo to za to?

Ach strašne sa mi páči spôsob akym opisuješ tieto tvoje príhody