„Xi-ju máš niečo naplánované na zajtra?“ spýtal sa Peter.
„Ani nie, nerobím si nejako moc plány, ak by som aj niečo mal, tak nie je problém to zmeniť. “ s úsmevom odvetil Xi-ju.
„By som ti ukázal underground“
„OK, mám rád zážitky.“
Xi-ju napísal Tai-či správu o jeho ďalšom výlete s Petrom. Chalani si zobrali nejaké občerstvenie na cestu, Peťo zbalil pár vecí do malého batôžka. Sadli do auta a vybrali sa na cestu. Nevedno či ich cieľ bol na Slovensku alebo v blízkych Čechách. Xi-ju nevedel rozoznať medzi záhoráčtinou a češtinou. Cesta ubehla rýchlo. Mali sa stále o čom baviť , nepozerali ani na hodiny. Xi-ju si začal všímať okolie len vstupom do nejakého veľkomesta, odbočili z cesty, nejaké križovatky, kruhový objazd, zas nejaké križovatky, rovinky a boli v kľudnejšej mestskej časti. Pri nákupnom centre odbočili medzi bytovky, pár križovatiek a posledné odbočenie. Vítala ich staručká zrekonštruovaná budova, jej bránou, pomedzi dvoch levoch strážiacich vstup kamenným pohľadom, vošli dnu. Rozbitou cestou k stajniam, už dlhé roky prerobeným k jednoduchému ubytovaniu. Pred týmto penziónom alebo ako to nazvať, stálo pár rozbitých áut, čo si sem niekto odložil na presne neurčitú dobu. Zamračené počasie dodávalo tomuto miestu punc tajomna. Peter prešiel svojou Lanciou okolo okien a vchodu, trochu zacúval na voľnejšie miesto, síce asi nebolo určené na parkovanie, no auto by tu vadiť zrejme nemalo.
Z vchodu vyšiel mladý chlapík, chalani sa s ním zvítali. Xi-ju sa hneď opýtal či by sa tu nedalo osprchovať. Síce to nebol problém, ale Xi-ju zvyknutý na určitý štandard sprchovania z troj a viac hviezdičkových hotelov, akosi nedokázal použiť miestnu spoločnú sprchu aj napriek jej čistému a udržiavanému stavu. Chlapík menom Petr ich ponúkol džúsom na jeho skromnej izbe. Xi-ju si jednoduchší spôsob života ani nevedel predstaviť. Popri popíjaní džúsu si prezeral izbu, boli tu len základné veci, dve postele, chladnička, televízor, DVD prehrávač, skrine a stôl s stoličkami. Atmosféru izby dotváral zvláštny strop. Žiadna rovná plocha, poloblúky asi 30cm hlboké ,meter široké ,pripomínali vlny mora, neobmedzoval ich priestor, nezačínali presne od steny. Jednoducho oblúk začínal v izbe a pokračoval cez priečku do vedľajšej izby.
Petrovia zbadali Xi-ju-ovu zaujatosť stropom, zapojili ho pár otázkami do rozhovoru. Podarilo sa im uvoľniť jeho napätie, zo šoku, na ktorý nebol celkom pripravený. Nechápal ako môže mať niekto aj iné priority, ako veľký byt v centre novostavby. Rozplynuli sa jeho predstavy o rovnakosti všetkých ľudí. Veď nájom tu bol len o veľmi málo menší ako v bytoch na sídlisku. V peniazoch to teda nebolo.
Prechádzka po starých aj novších častiach, vyhliadka z vinohradu, káva zo zákuskom, nejaký ľahší obed. Poobedie prešlo veľmi rýchlo.
Večer znovu popíjanie na izbe, džús vystriedal čaj. Petr pozval aj susedov. Zoznamovanie, nezáväzné debaty. Xi-ju s Petrom sa celkom dobre bavili. Peter porozprával ako raz potulkami svetom nemal kde prenocovať, tak mu náhodné potulovanie hodilo túto možnosť, plný predsudkov tu raz prenocoval, našiel kamarátov a od vtedy sem chodí pravidelne.
„Keď sme už pri tom,“ spýtal sa Xi-ju „kde budeme spať?“
„Ja tu a ty o izbu vedľa, u Karola. Jeho priateľ odcestoval, má tam teda voľnú posteľ.“
„Priateľ ?!?“ zopakoval prekvapene Xi-ju.
„Nechaj tak“ dokončil Peter z úsmevom.
Xi-ju si až teraz uvedomil, akí sú všetci v pohode aj bez popíjania alkoholu a nejakí milí. A vôbec, že sa s ním rozprávajú, ľudia ho zvyknú ignorovať. Ale to je jedno, ukončil úvahy.
Popíjanie čaju sa skončilo a Xi-ju sa s malou dušičkou vybral cestou svojho osudu, s Karolom na izbu. Karol asi tak štyridsať ročný chlapík, jemných pohybov a podobnou stavbou tela odomkol izbu, ponúkol ho sušeným ovocím, hodil pár slov a ľahol si do postele pozerať na svojej starej telke Segala vo filme z osemdesiatich rokov. Xi-ju sa snažil zachovať pokoj, ponúkol sa ovocím, zobliekol si veci. Len v trenírkach a s hygienickými potrebami sa vybral osprchovať. Chodba aj sprcha zívali prázdnotou. Plný adrenalínu pomaly prešiel do jednoduchej kúpelky s dvoma sprchami, umývadlami, troma kabínkami WC, práčkou a obvešanými šnúrami na prádlo. „Uff to je lepšie ako Bungee jumping “ v duchu zasrandoval. Trochu roztrasenými rukami si zobliekol aj trenky. Krok a je v sprche, záves ho určite neochráni, nuž ho ani nezatiahol. Pár kvapiek sprchového gélu na vlasy. Stres sa nejako vytratil, spokojne si začal mydliť vlasy, oči zatvorené. Otvorili sa nejaké dvere, približujúce sa kroky. Xi-ju len preglgol. Skúšal znovu zachovať pokoj, adrenalínu v jeho tele však nedokázal rozkázať. Kroky už sú celkom blízko. Nemôže ani oči otvoriť, by mu do nich vošla pena a to nemôže riskovať. Čakal zmierený so svojím osudom, čo bude nasledovať. Ťažké kroky s počuteľným dychom sa približovali. Už boli celkom blízko a... ...a bez povšimnutia obišli sprchu, buchli dvere na záchode, rana ako z delobuchu a vydýchnutie z úľavy. Čo zopakoval aj Xi-ju, teda to vydýchnutie úľavou. Opäť o niečo kľudnejší pokračoval v sprchovaní. Ani si nevšimol, že niekto prichádza. „Hu“ a ťapnutie po zadku. Xi-ju skoro skolaboval. „Čo sa bojíš?“ povedal zo smiechom Peter. Xi-ju sa ani nezmohol na odpoveď. „Čo si čakal, že nájdeš frajera?“ dobre pobavený Peter pokračoval „Tu sú všetci obsadení, sa ťa nikto ani nedotkne, oni sú si vernejší ako heteráci.“ Xi-ju sa len usmial. „Si myslíš, že by som tu inak prespával?“ dokončil Peter. Podal osprchovanému Xi-ju-ovi uterák chvíľu sa porozprávali a rozišli sa do izieb. Xi-ju si ľahol v trenkách a tričku do svojej postele. V telke bežala akčná scéna. Zaspal nevediac či Segal porazil protivníkov.
10:00am zobrazovali zle nastavené hodiny. Xi-ju-a zobudil nejaký buchot prichádzajúci z izby nad. K tomu sa pridala nejaká rocková hudba zo susednej izby, pár nadávok do prázdna adresoval maník v susednej izbe. Xi-ju-a sa zas zmocnil strach až cítil pálenie v bruchu. Predstavy, čo všetko sa asi deje za stenami, dobre vedel z TV, čo všetko je možné. Škoda, že nepozeral viac lovestory. Zrýchlene pretočil horory z undergroundu v hlave k záverečným titulkom. Len sa pousmial ako dobre žiť v tejto dobe zrýchleného pretáčania a s pokojom v duši zaspal. V skutočnosti bolo 4:00am.
Slnko svietilo cez čisté okná, nedovoľujúc Xi-ju-ovi spať. Hladný ,ale dobre vyspatý sa obliekol. Zaklopal na Petrove dvere. Petrovia ešte spali. Stretol suseda z vedľajšej izby. „Zase ma vymkla“ posťažoval sa chlapík Xi-ju-ovi. „Je nejaká chorá, že jej odumiera mozog.“ rozhovoril sa chlapík „občas odpadne, som minule musel rozbiť dvere. A keď raz za čas poupratuje, aj tri dni sa z toho spamätuváva a len spí.“. Z Xi-ju-a hneď bez prípravy vyletelo „Tá je hádam unudenejšia ako ja, keď som videl jej včerajší program.“ S úsmevom Mony Lízy dodal Xi-ju. Chlapík sa ešte spýtal či ho v noci nezobudil. „Ani nie“ začal Xi-ju, ale uvedomil si ,že čo bude klamať „vlastne aj áno. A to musíš počúvať tú istú pieseň dookola?“ zatikal mu. „To je album mojej obľúbenej kapely.“ zahanbene odpovedal. Porozprávali sa ešte o živote. Xi-ju vytiahol z vrecka kľúče od Lancie. Skočil na raňajky do fastfoodu, dotankoval nádrž, vymenil vypálenú žiarovku na ľavom svetle.
Keď sa vrátil, chalani už boli zobudení aj najedení. Pokec pri kávičke a cesta domov.
K hotelu pod hradom dorazili neskoro poobede. Čínski študenti už boli pobalení a pripravení na cestu do ďalšieho európskeho štátu. Peter sa pridal k nim, zbalený už bol. Síce má zajtra tréning zameraný na kondičnú prípravu, ale 3G spojenie jeho mobilu mu umožňuje trénovať pod dohľadom trénera kdekoľvek na svete, kde je 3G sieť. Cestou sa k nim pridal aj Ivan.
Poľsko už čakalo na nových návštevníkov...
+ + + + + +
(po gramatickej korekcii)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár