Eufória....lienke je smutno, že ....

....že jej je ľúto to, ako to rýchlo všetko skončilo.
Skončil úsmev, skončil smiech v plnej triede, skončili výhovorky prečo sa kto nič neučil, skončili úteky zo školy, skončili ťaháky po stenách, skončilo sa aj to čo som mala fakt rada...
Skončili pohľady na všetkých spolužiakov. Niektorých normálnych iných totálnych psycho...ale aj tak som a mam ich rada, aj keď z takou polkou som sa vôbec nerozprávala...ale zvládla som to.
Dnes som si v škole uvedomila, že som si posledný krát sadla do mojej počmáranej lavice, že som si posledný krát kúpila a prispela tak ku šťastiu bufetára...V piatok si posledný krát poobzerám triedu v ktorej som tvrdla 1 rok ale proste stál zato, aj napriek tomu čo sa v nej odohrávalo.
Najradšej som aj tak mala to, keď sme mali voľnú hodinu na ktorej som sa vyspala a zameškala nočné bdenie s mp3-kou na ušiach, v ktorej mi hralo všetko možne od metalu až pomaly po ľudovky. Pomaly som zaspávala, pomaly som otvárala okno aby bol lepší vzduch. Vždy som sa ho bála zatvoriť mame také vyklápacie či ako to nazvať. A dnes sa mi to vyplatila, chcela som odostrieť závesy a cela garniža (to je to na čom visí záclona)mi jebla na ruku, aspoň mám nemilú pamiatku z triednickej hodiny: modrinu, ale viete akú velikú? Takú velikú ako celý svet, to by som musela byť celá modrá, ale odbočujem od témy...
Budú mi chýbať mrzuté profesorky, kt. sa šli roztopiť keď sme niečo nemali.
Neviem či mám písať aj to, že mi bude chýbať triedny pretože ten pre celú triedu neurobil nič.
Dokonca mi budú chýbať aj schody, po ktorých som chodila 3 roky. Vždy som zúrila, že kedy konečne spravia výťah.. ignore...ale aspoň ste mala rannú rozcvičku.
Kebyže som mala vymenovať ľudí, ktorí mi budú naozaj chýbať je ich iba pár...nechcem tu niekoho urážať alebo niečo podobné, ale s tými ktorých nevymenujem som neprehodila okrem 2 viet skoro nič, takže preto.
Bude mi chýbať Kasko, viem bývam od neho 2 m, ale proste ne cestu do a zo školy nezabudnem. Nezabudnem na tie naše hefty, ktoré sme púšťali do éteru, ďalej by som spomenula dedka, veľa krát mi pomohol a hádam aj pochopil, okrem nich tu patrí aj Janka, kt. vždy stresovala aj keď nemala dôvod, strašne moc veľa neúrekom som sa nasmiala s Iwetou , ktorú nikto skoro neznáša a potom s Dennyskom, ktorý btw rachol a ide opakovať ročník...gg.
Ku konečnému výsledku sa z 33 predralo 29, podľa triedneho že vraj toľko...ja som si nie istá..
Fakt netuším ako prežijem zajtrajšok, keď sa každý z každým bude lúčiť, neviem či budem plakať, ale jedno viem, že na 4. efku nikdy nezabudnem.
Myslím si , že pár dievčat (no je nás iba 9) podľahne slzám a budú padať do vreckoviek alebo na podlahu po ktorej sme na už čosi nachodili.

Bola a som rada za všetko čo som prežila, niečo zlé a niečo dobré...
Mať Vás rada nemôžem povedať, pretože niektorých ľudí som ledva vystála ale....môžem povedať, že to stálo za to. Štvrtá efka spojená so štvrťou éčkou nikdy nezabudnem..

Končí sa naša spoločná cesta, smiech zomrel v tichu opustenej triedy.
Zostali po nás iba prázdne miesta, na zemi zvyšok rozpustenej kriedy.
V pamäti zbieraš vzácne okamihy, a v ušiach znie ti ozvena krokov.
Poslednou stránkou triednej knihy, zatváraš krásy štyroch rokov.

Ako grátis: Per Elisa che abbia sempre bene L55

 Pseudoblog

1 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu