18.4.2013
Dnes som videla Dávida! Vyzerá úžasné, ale aj tá baba, ktorá stála pri ňom. Vyzerá šťastné a ja zničené. Verím iba žiletke!
20.4.2013
Baba, ktorá stála vedľa Dávida bola jeho nová priateľka. Idem piť! Zbohom, možno aj zomriem! Bude potom dobré.
29.4.2013
Podarilo sa mu to... Matka nebola doma a ja som to nevedela! Ležala som na posteli, presne kde som teraz a on prišiel zozadu. Nevnímala som okolitý svet. Plakala som. Bez žiletky. Nemala som síl.
Otočil ma a ja som ležala na chrbte. Povedal odporne, že ma chce. Že som krajšia ako matka, že budem jeho. Kričala som, hádzala som sa, škriabala som ho, lenže to ho len viac rajcovalo. Plakala som. No nepomohlo.
Dostal čo chcel a ja chcem umrieť a aj zoriem.
31.4.2013
Bola som v lekárni. Kúpiť si tabletky a sirupy. Bola som vo večierke, pre vodku, borovičku a absint. Bola som v drogérií pre lepšiu žiletku. Nech môj skon je veľkolepý. Nastavila som budík na presne 00:00 a potajomky som zaniesla mobil matke do spálne. Aby ma išli "zobudiť". Dúfam, že budem mŕtva.
Je presne 22:30 a ja som zjedla všetky tabletky a vypla alkohol, zapaľujem si cigaretu a cítim, že to začína pôsobiť.
23:04 - som už celkom mimo. Viem, ale písať, chvalabohu. Chcela som toho v živote veľa urobiť. No nestíham. Dúfam, že to všetci pochopia. Dnešok som si vybrala, lebo presne pred 2 rokmi sa všetko začalo rútiť.
23:47 - žili sú prerezané, dúfam, že dostatočne. Už skoro nevnímam.
Počujem budík, musí byť už polnoc. Počujem nadávky a kroky - vnímam okrajovo. Búchanie na dvere. Krik, matkin hlas
Pero spadlo na zem, ale to už ona nevníma. Ani to ako matka kričí a jej priateľ volá záchranku. Jej ospravedlnenia a jeho tichý plač, slová...
Nepočuje ani to, že niekto klope na dvere. Niekto jej volá, píše smsky... Nevie, že je to Dávid, ktorý ju miluje a prišiel sa jej ospravedlniť...
Nemôže to vnímať, počuť... pretože sa stalo po čom túžila a písala v denníku... že chce zomrieť.
Nevie ani, že mobil jej začal vyhrávať, ale nie preto, že jej niekto volá, či píše, ale preto, lebo jej zvoní budík, lebo je polnoc...
Zomrela 1. mája... presne o 00:00 ... presne ako plánovala...
Keby žila, mohlo sa všetko zmeniť... a ona mohla byť konečne šťastná, tak ako predtým... Lenže ona si vybrala ľahšiu cestu, aspoň to si myslela...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár