Pozreli na mňa vyčítavo, ale i s úľavou. Nechápala som to. Nechápala som kde som a čo tu robím. Jediné čo som si pamätala bolo, že som išla na chatu s priateľmi.
"Mami, čo sa stalo?" spýtala som sa jej. Ona sa na mňa prekvapene pozrela a videla som, že sa jej do očí nahrnuli slzy.
"Ty si to nepamätáš, zlatko?" spýtala sa ma a ja som pokrútila záporne hlavou a tak pokračovala.
"Išla si na chatu s priateľmi a boli ste opitý..." chcela to dopovedať, ale namiesto toho sa rozplakala. Otec to za ňu dokončil.
"Mali ste autonehodu." povedal a potom sa od mňa odvrátil. "Bola si opitá a šoférovala si."
Neverila som vlastným ušiam. Nikdy by som si nesadla opitá za volant, ale... prečo by mi klamali? V tom som si spomenula čo sa presne stalo.
Ako sme išli po ceste, Jakub mi niečo hovoril. Nevnímala som ho, iba posledná veta, ktorú mi povedal skôr ako som prudko zabrzdila ma zarazila. A potom si pamätám, že som sa teraz zobudila.
~*~*
"Kde je Kubo?" spýtala som sa mamini, ktorá prestala plakať. Znovu sa rozplakala a ja som sa zľakla. Čo ak som ho zabila? Do očí mi vbehli slzy. Nechcem, nechcem aby to bola pravda.
"Je v kritickom stave." povedal nejaký doktor, ktorý práve vošiel do izby. Vzlykla som. Napriek tomu čo mi urobil, jeho posledná veta a to čo som s ním prežila, som ho milovala a vždy budem.
~*~*
Dúfala som, že to nie je pravda, ale bohužiaľ...bola.
Vstúpila som do izby, kde ležal Jakub. Bol bledý a vyzeral mŕtvo, ale vďaka prístrojom som vedela, že nie je. Podišla som k nemu a chytila som jeho ruku do mojej dlane.
"Prepáč mi," povedala som skôr ako som sa rozplakala.
Vrátila som sa späť do minulosti, konkrétne tesne pred nárazom.
Nevnímala som ho, ale jeho posledná veta ma tak zarazila, že som prudko zabrzdila.
"Adi, viem, že na to nie je vhodná doba, ale chcem aby si sa za mňa vydala."
Narazili sme do stromu a mňa vyhodilo cez sklo. Nejako sa mi podarilo, nezraniť sa a rýchlo som sa nejako dostala späť do auta, kde bol ešte Kubo. Mal pripnutý pás.
"Kubko," zašepkala som bojazlivo, túžobne a plačlivo. "Milujem ťa." šepla som a skôr ako som upadla do bezvedomia som počula ako povedal:
"Milujem ťa..."
Vrátila som sa späť do súčastnosti a pozrela do jeho nehybnej tváre. Slzy sa mi kotúľali stále dolu tvárou.
Nahla som sa k nemu a do ucha som mu šepla.
"Áno, Kubko. Vydám sa za teba, lebo ťa milujem a preto sa rýchlo preber."
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár