Všetko sa zmenilo od doby, kedy sa naše cesty rozišli. Ty si išiel do neba - tam kde hrdinovia ako ty majú patriť - a ja blúdim ulicami. Možno nemám smútok v očiach, ale isto smútok na srdci. Milovala som ťa, milujem ťa a navždy budem milovať. Tak ako som ti to v tú noc sľúbila.
Jeden deň, jedna hodina, jeden okamihy všetko zmenilo do nenávratná. Ty si v ten deň odišiel a mňa si tu nechal osamotenú. Samu so svojimi myšlienkami na teba, na dni, ktoré sme strávili spolu.
Myšlienky na teba mi do očí naháňajú smútok, slzy, ktoré mi padajú s očí pre teba, pre ten okamih kedy budem konečne voľná. Lenže bez teba už neviem čo je to sloboda. Voľnosť, ktorá by mi poletovala okolo mysle...
Pamätám si kedy som ťa videla prvýkrát. Sedel si vo veľkej siene a rozprával si sa so svojim bratom. Tak veľmi podobným, ale zároveň tak odlišným od teba. Nevnímal si ruch, ktorý bol v miestnosti a ani ten rozruch a šeptanie, ktoré sa stvorili, keď som vstúpila. Vnímal si iba smiech a život, ktorý sa vznášal okolo teba. Akoby bol tebou posadnutý.
Chýbaš mi. Tak veľmi mi chýbaš, až sa mi slzy, ktoré mám v očiach, ktoré sa prelievajú cez viečka, chvejú. Vráť sa mi. Tichá prosba, ktorá nebude nikdy vyslyšaná. Bez teba to nemá zmysel.
Zahryzla som si do pery, aby som umlčala ston bolesti, ktorý sa mi predieral z hrdla. Stále to bolí. Pomyslenie na teba. Chýbaš mi, tak prosím vráť sa ešte pred východom slnka.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár