Sedíme v našom obľúbenom bare, v ktorom sa rozoberajú výsostne babské témy, keď sme všetky štyri baby. Pochopiteľné.
-A tebe čo sa preboha stalo? Vyzeráš ako keby ťa práve vyprdla nejaká ťava. Jana sa na mňa uškrnula a snažila sa o nenásilný tón, ale bolo mi jasné, že chce silou-mocou vedieť čo sa mi stalo.
-Viete ako som vám hovorila o tom peknom chalanovi, ktorého stretávam pri venčení psa?
Všetky tri pozreli na mňa a uškŕňali sa. Iveta si odpila s piva a potichu grgla. Nebolo to nechutné. Také veci hovoríme iba, keď tam je niekto nový, ale my sme už zvyknuté na takéto malé fou pa. –Tak no proste som ho oslovila. On má taký pekný úsmev. A k veci. Hladkala som jeho psa. A on na mňa začal štekať. Neviem čo sa stalo, veď mňa majú psy rada, ale to hovado malé štekalo. A nemohla som sa s ním rozprávať, tak som povedala, či by sme si nemohli ísť niekam sadnúť. A neuveríte čo povedal.
Iveta vyprskla do smiechu a chytila sa za brucho. Staronový barman sa na nás usmial s nádejou, že naozaj by sme mu nemuseli odohnať všetkých zákazníkov. Vypýtala si od neho ďalšie pivo, pretože odkedy jej bolo špatne s vína. Aj s tvrdého, tak pije pivo. Za chvílu podľa môjho názoru bude abstinent. No aspoň ju to víde lacnejšie. Má veľkú výdrž.
-tak on povedal, že ale ja musím venčiť psa. Pozrela som na neho, či je ozaj taký nechápavý, ako sa tvári a snažila som sa ho dokopať k tomu, aby ma niekam pozval. Ale nič. Nechytal sa. Tak som mu povedala, že či by sme sa nestretli niekde neskôr a že by mi mohol nechať telefónne číslo. A on: ale ja sa nestretávam takto s dievčatami. Si milá, ale ja študujem teológiu. A keď som videla, že prehrávam, tak mi len tak vypadlo, a čo veď to neni choroba. Ja som to naozaj nechcela povedať.
-Ty si veľmi zúfalá. O Bože daj, aby som nikdy nedopadla takto. Pavla sa prežehnala a smiala sa tak nahlas, že párik gayov pri nás sa prestali chytať pod stolom za ruky a pozerali na nás. Nie skôr zazerali, že sa niekto opovážil narušiť ich chvíľku. –To ako si mohla povedať niečo také? Ty si chorá? Sa prejavuje nedostatok sexu, čo? Pozerala som takú komédiu a tam jej chlap dal vybračné nohavičky. Viem čo ti dám na Vianoce. Ono to fakt pomôže.
-Nie tak jej nepomôže už nič, len pád na banánovej šupke na hlavičku. Jana si klepla po čele-Tak teda pripíjam na farára a na zistenie, že byť farárom naozaj nie je choroba.
A podstata toho, že som v núdzi našla priateľa? Po tom ako som sa dnes strápnila to dokázali otočiť na srandu len naozajstné priateľky. Bohu vďaka.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
mirkova
23. 9.sept. 2009 22:19
to Bohu vďaka ma fakt pobavilo....ale aj môj bratranec je farár a tiež to bol voľakedy krásny chalan ale počas štúdia strašne ošpatnel
Napíš svoj komentár