Kričala od bolesti.
Rukami chcela objať kolená.
Tak málo zostalo zo všetkých pekných vecí.
Nebola to jej vina, no cítila sa vinná.
Trhalo jej telom.
Prsty zaťaté do pästí.
Tak málo zostalo z bežných starostí.
Nebola to malá zmena, bol to veľký zlom.
Kŕče v podpruší.
Ten hlas jej vrážal do uší.
Tak málo zostalo z nej.
A tak veľa zlého bolo v nej.

Dve svetlá z auta.
Jeden výkrik.
Jedno dieťa.
Na tom mieste skazené plány.
Plány jej, jeho.
čo bolo, to bolo.
Kam to viedlo, tam to viedlo.
To miesto - koniec snov.
Jedna zbytočná smrť
a toľko zničených životov.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár