Keď svetrom skrývam modriny.
Keď schúlená v bolesti som na tráve.
Vtedy svet je pre mňa morbídny.
Duchovia prechádzajú po izbe.
Zima vkráda sa cez škáry.
Spievajú modlitbu o tebe.
Mŕtve telo padá do diery.
Na jar snívam svoj sen o vražde.
Keď všetko práve ožíva.
Aj smrť sa s kosou premáva.
Je mi dobre, poviem popravde.
Nech hnije tam v tej diere dole.
Hlbokej a vykopanej pre neho.
Nech mi prenechá moje pole.
Chcem mať navždy pokoj od neho.
Nebojím sa výčitiek z toho činu.
Nebojím sa posledného súdu.
Nebudem cítiť žiadnu vinu.
Odrežem ti aj časť údu.
(iba pokus o menej depresívnejšiu vec.. nuuuuž.. no neviem.. )
Záchod
Komentuj
Komenty k blogu
1
devilslim
30. 9.sept. 2009 11:01
zaujimave... ...a trosku morbidne ale tak trosku mne sa taketo basne pacia heh..krasne
Napíš svoj komentár