Jana pokrútila hlavou nad nevyslovenou myšlienkou, vyfúkla dym z cigarety, napravila si dlhé blond vlasy a pozrela na dno poháriku. Pila iba kávu, pretože už nepije odkedy... to je jedno. – Ja vám musím niečo povedať.
-No konečne, že ťa to napadlo. Už sme sa strachovali, že nebudeme dnes počuť čo ťa tak strašne trápi, že tu nekomanduješ chudáka barmana. Pavla si odkašlala, pretože práve prešiel barman. Odkedy dal Jane košom je to s ním veľmi zlé. Jane sa košom nedáva.
-poznáte to, že žena predstiera orgazmus, ale muž dokáže predstierať celý vzťah? Sklopila oči a prisahala by som, že som nachvíľku zahliadla slzu.
-Tak s Adonisom som si niečo uvedomila.
-Ou. Povedali sme jednohlasne s Pavlou, len Iveta sa začala uškŕňať. – Počkaj Jana, snáď nechceš povedať, že si práve s Adonisom predstierala orgazmus. Veď minule si nás tu všetky dráždila, aký je neskutočný a podobne.
- No áno je dobrý. Počkaj ty naznačuješ, že som si práve nasrala do pusy?
- Také niečo. Konečne! Už som si myslela, že sa to nikdy nestane a iba ja budem predstierať orgazmus... tú nedosiahnuteľnú vec... Pavla sa zamyslela a poškrabkala sa bradu.
-Prestaň Pavla! Snažím sa vám niečo povedať. Ako si povedala predstierala som orgazmus... keď som si zrazu uvedomila, že keď predstieram ja. Môže predstierať aj on. A tak som začala pátrať. Hneď po tom ako zaspal. Ja viem, že to je hrozné a že si myslíte, že som mrcha...
-nie to si myslíme už dlho. Nezáväzné od tohto tvojho priznania. Iveta sa zachychotala a pohladkala Janu po ruke.
-Necháte ma už dohovoriť? Tak som jednoducho prešla správy v jeho telefóne. A fakt je, že som sa nič nedozvedela, lebo si vymazal všetky. Dokonca aj moje. Proste všetky odoslané a prijaté.
- no a? to nič nedokazuje. Chudák on si spí a sníva ako ťa neskutočne uspokojil a ty sa mu hrabeš v telefóne? To sa nerobí! Myslela som na to, ako som to kedysi spravila ja. Ako som sa ja kedysi hrabala v telefóne. Odvtedy som to nerobila. Tá pravda za to nestojí.
-ja viem. A ľutujem to. Ja som nechcela na neho vybehnúť a zobudiť ho, prečo si vymazáva správy, či má ešte nejakú a nechce, aby som si náhodou neprečítala jej správy v telefóne. A viete čo povedal?
-Poslal ťa do čerta? Lebo ja by som to určite spravila. Iveta krútila hlavou a mala na tvári výraz ublíženého psíka. Ten výraz som nechápala, ale asi sa jej stalo to isté.
-povedal, že som to nemala robiť, pretože tým som stratila jeho dôveru a je dosť úbohé, keď ja som mu neverila. A áno, poslal ma dočerta. Jana sa po prvýkrát rozplakala. Teda ja som ju prvýkrát videla plakať. A smrkať. Ona nesmrká, ona trúbi. Och, pre tento bar je toho už dosť.

Doma som si uvedomila, že Jana chcela poznať pravdu. Dostala ju? Oplatilo sa to? Stratila niekoho na kom jej záležalo, skutočne záležalo. Až natoľko, že predstierala orgazmus namiesto toho, aby si hľadala niekoho iného, keď on ju nedokáže spraviť. (čo je u nej bežné) Mne osobne z toho vyplýva, že vo vzťahu je dôležitá dôvera. Dokonca je to jedna z najdôležitejšich vecí a keď sa stratí, už nikdy sa nevráti taká ako predtým. Teda pokým sa vráti.

 Blog
Komentuj
 fotka
pauli94  29. 9. 2009 22:25
no jo...vztah bez dovery nema zmysel
 fotka
canttouchthis  31. 7. 2010 14:31
Dovera tam byt musi, ved bez nej ty ludia ani nemaju byt preco spolu... no na druhej strane je strach z toho ze o niekoho prides az tak velky, ze robis veci, ktore potom lutujes, alebo prave naopak zistis na com si
Napíš svoj komentár