keď z nočných môr sa prebúdzam.
Keď slza za slzou sa z očí valí,
vtedy nad tebou premýšľam.
Vošiel si do mňa, na srdce zaklopal,
nedal si možnosť duchu sa rozvíjať.
Tvojimi slovami rozum mi opantal,
chcel si sa so mnou iba hrať.
Bola som mladá a hlúpa,
rozprávkam tvojim verila.
Na teba nestsačila ani lupa
a predsa som ťa ľúbila.
Bolas om ako piesok vo vetre,
kam ho fúkneš zaletí.
Stále som mysľou pri tebe,
ale teba iná hľadí.
Chcel si ma iba mať,
jas om ti však verila.
Dokazála by som sa všetkého vzdať,
no v tebe dôveru som stratila.
Krv mi kypí ako láva,
žily ňou vypĺňa.
Som ako na púšti tráva,
láska na hnev sa premieňa.
Chcem to navždy vrátiť späť
a teba nikdy nestretnúť.
O láske z románov chcem snívať opäť
a na všetko zabudnúť.
Chcem zasa s hlavou vztýčenou chodievať,
nechcem sa zo snov stále prebúdzať!
Na druhých zas láskovo usmievať
a spomienky o nás navždy vymazať.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Len by ma zaujímalo, pre koho je písanaá