Bola ma odprevadit na moje nasupiste a to bolo posledny krat ked som ju videla. Sadla som si do kresla k ostatnym cestujucim. Oproti mne sedel zavality chlap mohol mat okolo40 a nieco si krelil, boli to uplne carbanice, ale tvaril sa ako by bol Picasso. Tak skvela prva skusenost s Americanmi. Ale vtedy som si uvedomila, ja som v Amerike...moj sen sa splnil Zacala som mat pochybnosti ,vlastne som zostala uplne sama, moj mobil nefungoval, takze som nemala sancu zavolat nasil,ze som v Atlante, pripravena na let do Kansas city. Nejaku dobu som tam sedela a potom letuska otvorila vstupne dvere vsetci sme nastupili do lietadla. Tentokrat nas vitali mlade letusky jeden pan sa mi prihovoril, ze kam letim a ci som uz predtym v statoch bola... Lietadlo bolo male, sedela som s nejakym chlapikom a opat pri okne. Bola som ale strasne unavena, chvilu som sledovala krajinu pod nami. Videla sm vela jazier... Zaspala som, unava ma premohla, ta zmena casu a niekolko hodinove cestovanie ma uspali. Zobudila som sa az na to ako sme pristavali. Z priestoru na prirucnu batozinu som si vzala ruksak a pomaly vystupovala z lietadla spolu s ostatnymi cestujucimi. Ked som vychadzala z hali uz tam som zazrela moju CR a rodinu. Po tom co som objala rodicov a brachov, ma Cr zdrapla a zacala mi vraviet milion pravidiel a inych veci hovorila tak rychlo, ze som nemala sancu rozumiet, tak som len pritakavala. Ostatni mi sli po kufre. Rodicia pomerme vysoky par Shawn a Summer,bratia Alex 8rocni a Mason9 mali krpci, ale prpadali mi zlati Po tom ako sme dostali kufre, co som bola rada, ze moja batozina je vpohode, sme sli do auta. 7 miestna modra van, otec mi dal kufre do kufra a nasptupili sme. Nasledovala 2 hodinova cesta plna otazok a odpovedi. Chalani sa ma vela pytali, ocino mi zavolal na Shawnov mobil, kedze som sa mu neozvala, lebo som nemala signal boli zrejme zvedavi, co so mnou je. Ubezpecila som ich, ze som ok a let bol fajn. Trochu ma dorazilo, ze pocuvaju rap, ale pacilo sa mi, ze hudba bola na plne pecky a cela rodinka spieva pekne spolu Vela som nerozumela,predsalen v skole sa ucime britsku anglinu a ked amici mna vybehli este aj so slangom uuuh...Okolo polnoci sme dorazili do nasho mestecka Frontenac, mala som super pocit z toho, ze som sa dostala az sem a bez problemov.Snazila som sa vsetko vnimat a sledovat. Domcek celkom mily az na tie tri macky...Konecne som dostala vlastnu izbu, velmi utulna so satnikom a zrkadlom. Vybalila som nejake veci a oni mi poukazovali cely dom. Dala som sprchu a zaspala...

 Denník
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
dreamagall  17. 11. 2008 23:23
no tak drzim palec nech sa ti tam darí
Napíš svoj komentár