Absolutne obycajne dievca, ktore ma plno cielov a v zivote by chcelo nieco dokazat. Tak to som ja.
V minulosti som mala navymyslanych milion zamestnani,ktore by som chcela robit od zverolekarky cez predavacku az po pravnicku. Ano tuzby cloveka sa s vekom, rozmyslanim a skusenostami menia.Vlastne ani neviem kedy a kde vo mne skrsla myslienka, ze by som sa niekedy chcela vznasat nad vodou a zemou.Jednoducho som sa pevne rozhodla,ze sa chcem stat letuskou. Ked som prvy-krat letela lietadlom, bolo to do Pariza, mala som asi 14 rokov a videla tam tie super nahodene slecny, ktore za sebou tahali male znackove kufriky,pomyslela som si...toto je pre mna, moje vytuzene zamestnanie. A drzi ma to doteraz. K tomu aby som bola letuska uplne staci nejaky kurz, ktory dufam, ze zvladnem mozno nejake psychotesty a podobne veci.No neviem,ze ci by som chcela zit bez vysokej skoly, tak aj do tej sa pustim, ale to az po strednej, ktoru teraz navstevujem...Aaaach ano,gymnazium v mojom rodnom meste. Mne asi poriadne hrabalo,ked som sa do toho boja pustila. Uz teraz som si neni ista,ci mi ta skola nieco dala. No potom ako ma nevzali na bilingvalne gymnazium nic ine mi nezostavalo...Samozrejme,ako kazdy aj ja som si vybrala svoje oblubene predmety,medzi ktorymi je a vzdy bude anglictina nastastie sme mali na zakladnej skvelu ucitelku inak by som teraz asi pohorela. Zacala som aj z nemcinou.No ta mi moc nevonala az do doby,kedy sa mi zacalo darit az na jednotku.A to vie cloveka dost potesit a dodat silu v tom pokracovat. Konieckoncov ak chcem byt letuskou mala by som vediet co najviac jazykov,hlavne ak tu pracu chcem vykonavat na vysokej urovni a to chcem.Vela kamaratov mi zavidi, ze som prisla na to co chcem v zivote robit.Aj mna to dost tesi. Predmety typu matika,fyzika nooooo tak o tom potom.
Bol uplne obycajny den,v skole akurat sme isli na nemcinu dole do "klubovne"(ma asi 5mstvorcovych)ked sa moja naj kamoska Mita zastavila pri info tabuli pred zborovnou. Zaujal ju clanok o pobytoch v zahranici, ktore su hradene statom pre dobrych studentov s prospechom tusim do 1.5 ja som si hned pomyslela, ze tam nepatrim. No nemozem povedat, ze by som nad takym rokov v zahranici nerozmyslala, ale nechcela som opakovat rocnik. Miti to ale nedalo povedala mi,ze jej by nevadilo keby mala odist na rok a to ma nakoplo. Preco by som vlastne nemala ist,ved to je skvela prilezitost. Z Miti to hned opadlo,pretoze tu ma priatela a uz spolu chodia dost dlhu dobu a nenechala by ho tu. Tak som si len pomyslela, ze ja vlastne nikoho nemam a Mita sa uz aj tak venuje jemu ovela viac ako mne. Hned po tom ako som skoncila v skole som si sadla za internet a rozhodla som sa najst nejaky cenovo dostupny pobyt v zahranici. Nikdy som vsak neuvazovala nad Amerikou alebo Kanadou,ved to je strasne daleko uplne mi bude stacit take Anglicko alebo Malta. Ked som si vsak porovnala ceny pobytov v Europe a v USA bolo rozhodnute,USA zvitazilo. Ved vzdy ma lakala taka tepla California. Vpodstate som chcela ist iba na prazdniny,ale to sa vobec neoplati v porovnani s cenami na cely rok. Ale nasledovalo to najtazsie ,prehovorit rodicov. Je to dost vela penazi a okrem toho staviame chatu,brat je hokejista,tak som nevedela,co mi na to povedia. Mala som velke stastie,na moje presviedcanie ustupili a pomohli mi v hladani a takisto s prihlaskou. Vyplnovanie prihlasky mi zabralo strasne vela casu a bolo dost obtiazne pobehat doktorky ucitelky+ listy pre host family odomna a od nasich. Za taky tyzden som to mala hotove,nasledovalo ockvanie proti zltacke a testy TBC. Po tom vsetkom som sla na test mojej anglictiny do BB, z ktoreho som nemala najlepsi pocit,ale upokojovala som sa tym ,ze som celkom dobra anglictinarka a patrim medzi naj v triede. Ked mi oco volal, ze som ho spravila maximalne mi odlahlo...Nastalo pre mna najdlhsie cakanie v zivote-cakanie na vyber rodiny. Kazdy den som sa otca vypytovala ci mi ju uz nasli a stale nic.
Raz, ked som dosla zo skoly,malovala som si nechty a na mobile mi svietilo nezname cislo. Bola to pani z agentury a uplne pokojnym hlasom mi oznamila pre mna tu uzasnu spravu. Nasli mi rodinu!!!Zacala som vrieskat do telefonu ,samozrejme od stastia,chuda ta si musela o mne pomysliet...Hned mi povedala,ze je to v Kansase, co som v tej chvili nemala ani ponatia, kde to je,a ze rodinka ma 5 deti z toho uz len 2 s nimi ziju. Dvaja mali chlapci Mason a Alex. Otec je Shawn, mama Summer-krasne meno. Hned mi poslala e.mail s ich podrobnejsimi informaciami,na moje velke prekvapenie tam bol kratky popis ich zivota. Co robia,ake maju zaluby...Ale najviac ma zaujalo a hlavne potesilo, ze na Vianoce idu namiesto darcekov na spoznavanie USA. Tak to som dost zvedava a potom take veci, ze maju radi canoing,bowling,hiking...
Na nete som si ihned vyhladala mapu USA a zistila som,ze Kansas je stat uplne v strede Ameriky tak som bola trosku sklamana ze tam neni ocean. Ale aj tak sa strasne tesim. Ved to bude zazitok na cely zivot a vela novych skusenosti...Dolezita informacia bola,ze odlietam 5.augusta , co jo dost skoro a skola zacina uz15.8. Casovy posun tam je o 7 hodin menej ako u nas.
Zistila som si co najviac informacii a musim povedat, ze som mala aj dost stastia. Ked som brigadovala v BB v jednom obchode,moj kamarat Patrik mi povedal, ze ma kamosku, ktora tam teraz je a ak chcem da mi jej ICQ. Ta babenka je tiez z BB a je strasne vpohode dohodli sme si stretnutie na jul a tesim sa na to ako mi vsetko porozprava
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
1
nickbirdz
12. 6.júna 2008 14:45
To je pekné že ideš do USA. Moj brat sa odtial dnes vracia...Poradím Ti ...priprav sa na otázky typu: Vieš čo je to mikrovlnka?...Máte na Slovensku internet? a podobne... Šťastnú cestu..
Napíš svoj komentár