Nevinné popoludnie, vonku prší, na stole sa parí z dvoch šálok. Rozhovory o hudbe, knihách, o živote, o snoch a politike. V kaviarni len ona, kamarát a Osud.
„ - Množenie vecí. Narážanie ľadov. Možnosti, čo zemou otrasú. Milovanie v husej koži úžasu.- Toto musíš vedieť! Si môj najinteligentnejší kamarát!“
„Nerozčuľuj sa malá, nepoznám všetky tvoje sladké veršíky.“
„Válek nie je sladký, Válek je cynik.“ Ozvalo sa spoza pultu. Osud.
Bod prvý: Intelektuálne zoznámenie.
Časopriestorový úsek sa nemení. Ale pre úplnosť situácie odpočítajme kamaráta. Teraz by to malo sedieť. Vlastne sedelo všetko.
„A čo by si ešte chcel vidieť?“
„Elsinor.“
„Kvôli Hamletovi alebo Holgerovi Dánovi?“
„Kvôli obom.“
Bod druhý: Odvážny romantik.
Pridlhé postávanie pred jej panelákom. Stále prší. Z otvorených okien počuť najrôznejšie zvuky od splachovača po škrekot nejakej strašne známej pop speváčky.
„Neverím, že existuje slovo agilný!“ smial sa jej.
„Požívam ho vo frekvencii dva krát týždenne, ako by nemohlo existovať!?“
„Toto mi musíš dokázať.“
„Nájdi si to na nete.“
„Nie, nie. Spravíme to po starom.“
„A to je?“
„Zajtra o tretej v knižnici.“
Bod tretí: Originálne prvé rande.
Premlčané obdobie, ktoré treba nechať rodiacemu sa vzťahu.
Úplne nepoetický deň v škole. Atmosféra absolútnej neodvratnej nudy a prázdna. Tento deň nemá oprávnenie byť svedkom veľkých udalostí. A predsa tam stál a čakal ju.
„Je to divné a budeš ma asi považovať za blázna.“
„Pokračuj.“
„Ale dostal som nenormálnu potrebu niečo ti povedať.“
„Mám sa báť?“
„Určite. Pretože ja ťa milujem.“
„Pobozkaj ma.“
„Neblbni. Ja ťa milujem tak inak, tak naozaj.“
Bod štvrtý: Nelogické nečakané vyznania.
Mohlo prejsť veľa času. Možno aj prešlo. V deji sme sa teda posunuli o bližšie neurčený časový úsek s bližšie neurčenými udalosťami.
Zase dážď. Tento krát ničím nerušený dopadajúci na dve hlavy. Na jej vlasy, ktoré sa neodvolateľne s každou kvapkou zamotávali. Na jeho ramená, ktoré sa ju snažili objať.
„Ja od teba nechcem odísť.“
„Ale musíš.“
„Musím len umrieť.“
„To ti teraz nedovolím, tak choď.“
„Bez teba ale umriem.“
„Ty blázon, choď už.“
„Vieš, že si bola osudová?“
Bod piaty: Rozchod veľkolepým nezabudnuteľným bozkom.
... kým som ho nenašla. Toho povestného ideálneho chlapa. Nespĺňal len 5 bodov, spĺňal všetky. Nepopierateľne.
Bez skromnosti. Bez zovšeobecňovania. Našla som ho a stratila. Možno sa to udialo v piatich jednoduchých bodoch.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár