Zdvihne sa ako tieň a fúka ti na krk, kučierky na šiji sa rozletia na všetky strany. To chce! Vydesiť ťa tak, aby si nevládala kričať. Aby si prestala vidieť a počuť. Potom ti sám slizkým jazykom oblizne ucho, nemôžeš zvracať, aj keď by si chcela, životné funkcie totižto stagnujú. Len srdce občas akoby omylom trepne o hrudný kôš, ale hneď stíchne, akoby si uvedomilo svoju fatálnu chybu.
Mráz medzitým nakreslil svoje vzory na vnútornú stranu žíl. Tepny šetrí pre krupobitie. A On zatiaľ len pokojne stojí za tebou a vychutnáva si úvodnú časť svojej symfónie. V duchu chváli sám seba, geniálneho autora umeleckého diela. Pridať trochu sláčikov, píše si poznámky a už teraz vie, že nabudúce to bude o ďalší kúsok dokonalejšie. Teraz sa však musí koncentrovať aby túto zvládol podľa plánu. Aby zvládol teba.
Pomaly prechádza do druhej fázy. Spraví rázny krok, aby si ho počula a cítila. Smrad čo tak dlho skrýval sa mu pomaly oddeľuje od nôh a kĺže sa smerom k tvojim kolenám, hladí ti boky. Zostáva po ňom slizká stopa plná malých vší, ktoré sa rýchlo množia a si z nich celá lepkavá. Snažíš sa utrieť ten hnus, ale nejde to a prsty sa ti viac a viac zabárajú do poloplných brázd. Ponáraš si ich do seba a nechty sa ti zadierajú o vnútornosti. Krv sa mení na cement a tvrdne s konečnou platnosťou. Je ti z teba zle, pretože už nespoznávaš jedinú bunku svojho tela. Presne toto chce, znechutiť ťa najviac ako sa dá. Aby ti nenapadlo brániť sa.
Už si rezignovala, pretože vieš čo teraz príde. Dotkne sa ťa, prichádza veľké finále. Čakáš nepredstaviteľnú bolesť a nekončiace muky, neveríš, že toto prežiješ. Všetok hnus a znechutenie sa miliónkrát znásobilo a tvoje telo dostáva farbu prehry. Všetko je relatívne, preňho má farbu víťazstva.
A nakoniec ťa jediným pohľadom
podpáli. Čistá práca bez zbytočnej špiny, stopy zostanú zahladené. Ako horíš, chytí ťa a oklepká ako cigaretu. Popol sa ti sype z očí a úst no nič necítiš, len flegmaticky pozoruješ. Správne, aj tak by si to nezmenila. Lebo On ťa chce proste zničiť. A jeho slovo je zákon, zostáva naveky. Buď pokojná, je nás mnoho a už sa len pozeráme ako čaká na ďalšiu.
Život zarytý do prachu spálených snov.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
mygate
30. 7.júla 2012 20:36
..creepy.
Napíš svoj komentár