No, až neskoro si uvedomila, aký to je hajzel. Nútil ju robiť veci, ktoré by nerobila , keby ho nepoznala. Tancovala v baroch, stála pri cestách v minisukni výrazne nalíčená, chcel od nej peniaze. Najpr mala ešte normálnu prácu, ale málo platenú, čašníčka vo fast-foode toho veľa nezarobí. 5 rokov si neuvedomovala ako ju to ničí, potom jej to cuklo. On ju ničí, tyranizuje, núti ju do vecí, ktoré by inak nikdy nerobila. Ale puto je naozaj silné, potrebuje ho, miluje ho zo všetkými jeho chybami, ale je odhodlaná, že to všetko raz skončí, že si nájde dobrú prácu, vráti sa domov, k rodičom. Spraví si vysokú školu. Zbalila si veci. Nebolo ich veľa, pár handier, zubná kefka a kozmetika. Žiadne fotky ani nič podobné.
Bola odhodlaná pred ním ujsť. Na prvýkrát sa to nepodarilo. Opäť ju zlanáril k sebe a ona hlúpo podľahla. Opäť sa vrátila na ulicu a do baru a zarábala si vlastným telom. Ale aspoň jej to dobre vynášalo, lenže ona nechcela takto žiť. Nechcela žiť s ním, ale bez neho to bude ťažké. Nútil ju do vecí, ktoré jej boli proti srsti, ale milovala, možno aj on ju ľúbil veď mali aj svoju lavičku v parku, tam trávili veľa času.
No potom, čo kôli nemu dostala facku od klienta, vlastne kôli nemu toho zazobaného tučniaka nazývala klientom, sa rozhodla, že musí odísť. Veď mala ešte nejaké peniaze pre prípad núdze. Kufor mala ešte zbalený od jej prvého pokusu o útek. Len ho schmatla a hnala sa na vlakovú stanicu. Kúpila si lístok do jej rodného mesta. Do Ružomberka. Odtiaľ pôjde pešo zo stanice na Roveň, na svoje sídlisko. Keď mala 15 bola kráľovná celej Rovne. Nad touto myšlienkou sa pousmiala, ale bol to trpký úsmev, teraz je z nej čúža, čo sa kurví a vyzlieka za peniaze.
Už je konečne doma. Zaklopala na dvere bytu svojich rodičov. Do pekla prečo klope? veď tu býva, keď chodievala z práce nikdy neklopala, ale dobre, aspoň rodičov prekvapí. Otvorila žena, žena, ktorej tvár bola poznačená vráskami starostí, mala utrápené a uslzené oči, keď ju zbadala, začala plakať, objala Mariannu a do vlasov jej šepkala :" Moje dievčatko, moja dcérka je doma. Dieťa moje kde si tak dlho? Strašne si nám chýbala, Dievčatko moja milované.." Mame povedala, že už má dosť veľko mesta, že jej všetci chýbali a že sa proste naštvala a šla domov. Šla do obývačky, v kresle videla nejakého muža, bol jej povedomý, ale už to nebol jej otec, ten veselý pán, ktorý si ju doberal, taktiež bol utrápený. Sedel v kresle pozeral von oknom a v rukách držal jej fotku. Podišla k nemu a radostne sa zvítali.
Marianna sa snažila na neho nemyslieť, ale nešlo to, išla k psychologičke, tá jej pomohla, poskytla jej adekvátnu liečbu, lebo vysvitlo, že Marianna trpí aj ťažkými traumami, ktoré jej spôsobil on. Teraz je september prešiel rok odvtedy ako Marianna prišla domov a opäť si žije svoj život, ešte býva s rodičmi. Je spokojná, obnovila staré priateľstvá a opäť je z nej kráľovná Rovne. Hoci už nemá 15 ale 27. A môže s čistým svedomím povedať, že toho svinského kokaínu sa už nedotkne. Áno je to tak, Marianna bola závislá na kokaíne...
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár