Neznášam keď som v tvojej prítomnosti, keď sa na mňa čo i len pozrieš mám chuť niekoho zavraždiť, najlepšie teba. Dokážem si predstaviť ako by som ťa pomaly zabíjala. Ty by si sa zvíjal v bolestiach. Sľuboval by si mi všetko čo by som len chcela len aby som ťa už nechala dožiť v pokoji. Alebo najprv by so m začala zabíjať tvojich blízkych, neboj sa, nie všetkých. Len tých, ktorých ja nepoznám. Keď cítim tvoj pohľad na sebe mám chuť byť masovým vrahom. zabíjať masy ľudí a teba si nechať na koniec ako čerešničku na torte. Alebo skôr marcipán, ten si vždy nechávam na koniec. Rozmýšľala som aké týranie je najlepšie. Psychické alebo fyzické? Nejdem sa tým zapodievať. Zničím ťa oboma spôsobmi. Budem ti sladučkým hláskom šepkať do ucha ako strašne ťa nenávidím a pritom ti pomaličky rozrežem stehenný sval. Zarezala by som ti až ku kosti. Zadrapila by som sa nechtami do tvojej kože, škriabala by som ťa kým by si nezačal krvácať. Aby si cítil tú bolesť akú cítim ja. Vieš, nechcem trpieť sama, chcem sa u svoje strasti podeliť. Bolo by to ako keby si mi povedal dva slovíčka: "Úprimnú sústrasť." Tých slov by som sa chytila ako kliešť a ty by si trpel so mnou. Ja psychicky a ty fyzicky. Veď načo je seba poškodzovanie, keď môžem ubližovať iným. Možno by som ťa nechala na chvíľu vydýchnuť. Ale len ak by si bol poslušný. Oslovovala by som ťa Môj život. Ležal by si na zemi a ja by som ťa dokopala v kanadách. Nenávidím ťa, lebo si môj život. A čo človek urobí keď nenávidí svoj život? Vezme si ho. A tak by som si ťa vzala. A nemysli s i, že som to myslela tak, že by so m sa za teba vydala. Nie to nikdy. Neznášam svadby. A tak by som ťa pekne zabíjala. Tá predstava je pre mňa naozaj slasť. Je to božské predstaviť si ako trpíš a ty dokonca ani nevieš prečo. Sorry ale toto sa naozaj nedozvieš. Mám Svoje osobné dôvody na to aby som ti takto ubližovala.
Teraz sa zasmejem, spýtam sa sama seba čo som si chcela týmto dokázať. Chceš vedieť čo? Dobre teda. Nič. Nepotrebujem si nič dokazovať. Len si na tebe vybíjam na tebe zlosť.
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
1
otvoreneokno
7. 11.novembra 2009 21:20
no dostať takéto vyznanie... asi by som nechcela byť na mieste toho, komu je to adresované :/
Napíš svoj komentár