Dobre, môžem si ísť zapáliť, moju pravidelnú polnočnú...
Nechcem Ťa klamať, fajčím. Len ja Ťa neklamem. Ty si sa nepýtala.
Áno, chutí mi. Dáva mi veľa. Je so mnou spojená ako káva a málo spánku. Zabíja, ničí ma. Ale obohacuje. Ako tie nočné dialógy. S tebou... Vtedy.
Neskutočne mi chýbaš. Chýba mi tvoj úsmev, chýba mi tá "otcovská" pusa na čelo. Ale viem, že s tebou už pozajtra budem... Poviem Ti všetko. Ako som nám vybavila pobyt na dva mesiace v Keni... Usmeješ sa.
Potiahnem si znova. Mnohí to volajú druhý šľuk. No pre mňa je to prvý. Nultý je rozťahanie.
Je to ako so životom. Vieš, že každý deň Ťa zabíja, tak sa snažíš stihnúť čo najviac,
Moc lamentujem. Nad tým, aké by to mohlo byť. No je to fajn, som šťastná.
Tretí šľuk. Vidím sa kedysi. Vidím sa dnes... Nie je tam zmena, možno v ideáloch. Ale stále som tá istá. Tá, čo robí veci z presvedčenia... Tá, čo sa dokáže pobiť, ak jej nedovolia povedať, čo si myslí. Tá, čo nesúdi.
Štvrtý šľuk. Pozriem na horiaci tabak. Vidím tam lebku. Možno len kvôli tej prihlúplej antifajčiarskej skupiny na Facebooku, do ktorej sa mi každý deň narve 10 priateľov, i keď aj oni si občas zapália. Ale majú dobrý pocit. Že nie sú tí, čo so sebou nosia krabičku s jedom. Pre niekoho jed, no pre mňa.
Piaty šľuk. Zase sa na mňa usmievaš, pýtaš si zapaľovať. Asi by som mala ísť radšej spať. Ale ešte nie. Zapálila som, tak dofajčím. Dáva mi to niečo...
Šiesty, siedmy...
A posledný. Ten štípe, cítim filter. Slzí mi oko, nemám rada dym v oku. Ale vždy je to tak, koniec nie je vždy zaručený happy end. Ale to predtým stálo za to.
Ubezpečujem sa, že tak skoro nezomriem. Idem spať... Nie nejdem, ešte je skoro.
Ale ak sa ma mamina spýtaš, či fajčím, odpoviem Ti priamo. Veď každý má nejakého démona... Ja sa s ním vyrovnávam takto. Odpoviem Ti pravdivo, ako o všetkom. Zaslúžiš si to.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
1
recidiwa
2. 2.febuára 2010 12:26
kwalitka
Napíš svoj komentár