Všade naokolo ticho...
Len v mojej hlave hučí milión otázok, na ktoré nepoznám odpoveď...
Strácam sa v nich a neustále sa vynárajú nové...
Nájdem na ne niekedy odpoveď?
Chvejem sa....a predsa mi nie je zima....
Stále ticho.....prerušované len mojím plačom....
Cítim horúce slzy, ktoré mi stekajú po tvári....
Pocit ľútosti.
Bezmocnosti.
Úzkosti.
Premýšľam,prečo sa to všetko deje..Prečo práve mne? Existuje vôbec na to nejaká odpoveď?
Snáď náhoda? Či osud?
Alebo ma jednoducho šťastie obchádza? Nie som ho hodná?
Prečo raz nemôžem byť šťastná aj ja?
Usmievať sa...
Baviť sa..
Vychutnávať si život..
Prečo, keď už pocítim aspoň kúsok šťastia, príde zase raz niečo zlé, čo mi ho zoberie?
Ako sa mám prestať trápiť?
Prestať myslieť? Vidieť a počuť?
Alebo sa naučiť všetko ignorovať?

Dokedy to pôjde takto ďalej?
Ďalšia otázka bez odpovedí....

 Blog
Komentuj
 fotka
dconan  4. 1. 2010 23:24
chapem ta, ja tiez nesom stastny ... a neviem kedy budem
 fotka
antifunebracka  12. 1. 2012 19:12
hlavne sa nelutuj! o co ide?
Napíš svoj komentár