v ruke drzim listok do divadla... je na dnes, 14:30 na balet. Nikdy som nebola na balete a ani som si ho nekupila heh... Uz to nestihnem ani keby som chcela. Osoba, ktora mi ho kupila tam dnes zrejme bude, uzije si jej oblubenu rozpravku aj ked bude sama.. vedla nej bude volne miesto. Nebavime sa uz vyse tyzdna, je to pre mna uz vecnost, ignoruje ma, a ja sa citim oklamana. Zmenilo by sa nieco keby som tam dnes isla? Mohla to byt posledna sanca to vyriesit...? Alebo opat naviazat kontakt? preco sa mam snazit len ja? Len by sa opat zasmiala aka som slaba a opovrhla by mnou? Je to na mne... Preto lebo to chcem len ja. Nikdy ona nespravila prvy krok, asi som jej za to nestala... A nedokazala pvoedat ze nechce, ze to nemam robit. Teraz je koniec, to taaak ubija ze nic nevladzem robit, nic ma nebavi, v nicom nenachadzam zmysel.
Nech je to teraz akekolvek, u mna to prejde, Aj tak vela veci nechape a hlavne nerozumie mne. Zlahcuje a este sa citi ako niekto kto kona spravne. Ked ma raz pochopi... ak pochopi, bude uz neskoro aj pre mna.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
scopia  4. 1. 2008 20:28
hmm....vies, vela ludí nechápe druhých. Ale ty si ten, kto do toho vidí............a podla mna v zivote stojí za to len jedno - ludia a my, snazit sa az do konca vsetko napravit, udrzata nestratit toho cloveka pre svoju hrdost (lebo to je len klamný chvílkový pocit)

a ked uz nie pre neho, tak rob vsetko pre to, aby si ho nestratila......aby si si potom nemohla vyčítat, ze si neurobila vsetko co si mohla-lebo to je hrozny pocit....horsí, ako strápnenie, alebo pocit, ze niekomu nestojís ani za jednoduché : Cav.

Povedat, co si myslís a riesit problémy
Napíš svoj komentár