Chcela som byť lúčnou vílou...

Chcela som byť lúčnou vílou,
líhať v púčikoch spiacich kvetov,
cez štrbiny medzi zatvorenými lupienkami
hľadieť hore na hviezdy a snívať.

Chcela som byť lúčnou vílou,
lietať po svete so svojimi sestrami.
V piesňach vtákov hľadať smutnú radosť,
tancovať vo vetre plnom vone života.



Len tak som sedela a zrazu
drobný tvorček zlietol mi do dlane.
Anjel, prelud či skutočnosť?
V krátkych šatách s voňou fialiek,
sedí a v očiach jej úsmev žiari.
Vidím tú krásu sveta, v ktorom žije,
popritom moj bežný deň je ako tmavá noc.
Niečo pohlo sa v mojom vnútri
a slzy zrazu nevládzem zadržať, vziať spať.

Zatrepotali krídla jemným zvukom.
A bola preč, snáď raz vráti sa,
pošteklí jemnými vláskami,
vráti farbu kvetov do šedých dní samoty.
Možno...



Chcela som byť lúčnou vílou,
patriť k fantáziám, ktoré nikto nikdy nevidel...

 Báseň

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu