Dni ubiehajú rýchlo
Odraz človeka v zrkadle
Tvár posiata vráskami
Kto spozná, ktorý obraz je reálny?

Otázky vysiace nad hlavou
Celú krátku večnosť
Nehybne čakajú na odpoveď

Len spomienky, tých sa čas nedotkol,
Ostávajú ..
v hlave
v duši
v tele
... v Tebe!

Pripomienka bolesti i zakázanej krásy
Ktorá spolu s nimi mala vyblednúť
Hoc vracia sa vždy,
keď si rozum žiada zabudnúť
keď srdce volá po vrátení času
... keď duch chce opustiť telo a lietať v oblakoch

Na chvíľu začať žiť
Nie len stáť
Nie len bez spánku bdieť..
Túžba niekam vykročiť
Ale kam...?
Kam v tomto svete
Kadiaľ v mojom svete

Čo ak bolesť robí človeka človekom...

 Báseň
Komentuj
 fotka
rimanka  2. 2. 2009 20:38
ktovie, možno je bolesť na niečo dobrá...
 fotka
pt  2. 2. 2009 20:46
ano,robi to cloveka clovekom...je to sice smutne ale neformuju nasu osobnost len tie dobre skusenosti, ale hlavne tie zle..
 fotka
theburningred  2. 2. 2009 21:44
veľmi pekné a pravdivé. vedieť precítiť bolesť nás tiež robí ľudmi.
 fotka
armita  23. 11. 2009 14:25
... :/ (nemám slov, prepáč)
Napíš svoj komentár